Etické a právne aspekty spojené s informovaným súhlasom
Vedúci projektu: prof. Mgr. Ľubomír Batka, Dr. theol.
Zástupkyňa vedúceho projektu: JUDr. Ing. Karin Raková, PhD., MBA
Členovia riešiteľského kolektívu: doc. JUDr. Matej Horvat, PhD., Mgr. Tamara Čipková, PhD., Mgr. Renáta Kišoňová, PhD., Mgr. Martin Hamřik, PhD., Mgr. Olexij M. Meteňkanyč, PhD. a Mgr. Nikolas Sabján, PhD., LL.M.
Typ a číslo projektu: VEGA č. 1/0350/21
Začiatok riešenia: 01.01.2021
Koniec riešenia: 31.12.2023
Cieľ vedeckého projektu:
Cieľom projektu je vecná diskusia o inštitúte informovaného súhlasu s ohľadom na konkrétnu etickú dilemu aplikácie informovaného súhlasu pri maloletých transrodových ľuďoch v SR. Projekt podá analýzu vzájomných súvislostí zákona o zdravotnej starostlivosti, zákona o mene a priezvisku a vykonávacej vyhlášky k nemu v súvislosti s procesmi zápisu zmeny pohlavia v matrike. Výsledkom projektu bude návrh interpretácie a prípadnej úpravy informovaného súhlasu v prípade terapie rodového nesúladu pri maloletých: §6 ods. 5 zákona o zdravotnej starostlivosti – osobitné prípady, kedy poučenie musí mať písomnú formu, de lege ferenda návrh pre tranzíciu. Rovnako bude výsledkom posúdenie potreby ingerencie súdu do procesu rozhodovania o tranzícii maloletých ako o podstatnej otázke týkajúcej sa maloletého, s enormným dopadom na jej ďalší život. Naplnenie cieľa prispeje k etickému a právnemu ukotveniu rozhodovania o terapii medzi adolescentom, rodičmi a lekárom a zhodnotí možnosti uplatnenia informovaného súhlasu.
Súčasný stav problematiky:
V poslednom desaťročí možno sledovať nárast počtu detí a maloletých, ktorí sa označujú ako transrodové osoby (H. Fifková et al. Transsexualita a jiné poruchy pohlavní identity, 2008, s. 19-24. https://www.trans-ident.de/informationen/174-wie-viele-transsexuelle-gibt-es-in-deutschland; https://www.gires.org.uk/information-on-prevalence-incidence-and-monitoring). Hlavná pozornosť sa venuje jadrovému fenoménu rodový nesúlad (gender incongruence), t. j. nepohodlia alebo úzkosti, ktoré sú spôsobené nesúladom medzi rodovou identitou osoby a pohlavím jej pripísaným pri narodení. Rodový nesúlad je ako diagnóza stanovený na základe klasifikačných systémov Diagnostický a štatistický manuál duševných porúch (DSM) Americkou psychiatrickou asociáciou (2013) a Medzinárodná klasifikácia chorôb (MKCH) vydaná Svetovou zdravotníckou organizáciou (ICD-11 z roku 2018 vyňala transsexualizmus spod kategórie “Duševné poruchy a poruchy správania” a vytvorila kategóriu “Poruchy osobnosti a správania dospelých”; https://icd.who.int/browse11/l-m/en. Aktuálne je na Slovensku záväzná MKCH-10 z roku 1991, diagnóza F64.0 Transsexualizmus.). Možno konštatovať, že v podmienkach slovenského právneho poriadku je otázka starostlivosti o transrodových ľudí dlhodobo zaznávaným problémom. Svedčia o tom aj výsledky celoslovenského LGBT prieskumu z roku 2017 (por. napríklad s http://inakost.sk/wp-content/uploads/2018/05/Celoslovensky-LGBT-prieskum-2017-sprava.pdf). Absencia adekvátnej právnej úpravy v Slovenskej republike neznamená, že ku tranzícii pri transrodových osobách nedochádza (legislatíva na Slovensku pozná spojenie „zmena pohlavia“; tranzícia je širší pojem, ktorý zahŕňa celý proces ku žiadanému stavu prispôsobenia sa rodu, ktorý daná osoba považuje za svoju vlastnú identitu).
Špecifickým problémom je začatie somatickej liečby pri osobách mladších ako 18 rokov (Fifková, s. 142). Ide o otázky vplyvy hormonálnej substitučnej terapie, ktorá potláča psychosexuálny vývoj v puberte okolo 16 roku života (B. Möller et al. Geschlechtsdysphorie im Kindes- und Jugendalter. Kinderanalyse 26/2018, s. 228-263, European Society for Sexual Medicine Position Statement in The Journal of Sexual Medicine, 4/2020, s. 570-584: https://www.jsm.jsexmed.org/article/S1743-6095(20)30045-X/pdf), no aj o otázky možného chirurgického zákroku pred dosiahnutím dospelosti (Ch. Milrod, How Young is too Young: Ethical concerns in Genita Surgery of the Transgender MTF Adolescent, Journal of Sexual Medicine, 2/2014, s. 338-346). Predpokladalo sa, že oľutovanie zmeny je zriedkavé, no s nárastom adolescentov, ktorí sa identifikujú ako transrodoví ľudia dochádza aj k poklesu prevalencie, no v posledných rokoch možno zaznamenať nárast počtu osôb, ktoré po nejakom čase proces tranzície ukončia (de-transition; https://www.piqueresproject.com, Carey Callahan; J. Turban, A. Keuroghlian: Dynamic Gender Presentations: Understanding Transition and „De-Transition“ Among Transgender Youth, Journal of the American Academy of Child&Adolescent Psychiatry, 7/2018, s. 451-453). Hormonálna substitučná terapia môže ovplyvniť vývoj sexuálnej identity, v ktorom by sa maloletí ľudia v dospelosti identifikovali ako homosexuálne, a nie ako transrodové osoby (Drummond, Bradley, Peterson-Badali, & Zucker, 2008; Wallien & Cohen-Kettenis, 2008). Ak boli vykonané už nezvratné chirurgické zákroky na tele dotknutých osôb s dôsledkami aj na reprodukčné schopnosti, detranzícia prináša veľkú mieru diskomfortu, až psychického utrpenia.
Z uvedeného je zrejmé, že nejasnosť v kontexte riadne definovaných podmienok informovaného súhlasu a všeobecne nastavených pravidiel pri právnych otázkach spojených so „zmenou pohlavia“ otvára viaceré aplikačné a etické problémy, a to obzvlášť pri tak zraniteľnej skupine, akou sú maloletí. Legislatívna činnosť by mala reflektovať súčasné vedecké poznatky a medicínske možnosti (L. Poretsky, Transgender Medicine. A Multidisciplinary Approach, 2019, 325-340; napr. legislatíva na Slovensku nepoužíva pojem „rodová identita“.)
Z hľadiska práva je tranzícia primárne problémom ľudskoprávnym. Ide o inštitúty ochrany osobnosti, ako napr. práva na súkromie, práva na rodinný život, práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti, či práva na sebaurčenie, ktoré možno charakterizovať aj ako univerzálne ľudské práva. V predmetných súvislostiach je oblasťou, ktorá má tak verejnoprávny, ako aj súkromnoprávny rozmer. Občianskoprávne konotácie má problematika v spojení s ochranou osobnosti, ale i v spojení so spôsobilosťou maloletých na právne úkony, ktorá je vzhľadom na vágnejšiu právnu úpravu Občianskeho zákonníka ponechaná prevažne na rozhodovaciu prax súdov. Aktuálna rozhodovacia činnosť vnútroštátnych súdov však právnu úpravu spôsobilosti maloletých na právne úkony posudzuje prísne objektívne. V kontexte súhlasu s tranzíciou, konkrétne so spôsobilosťou na udelenie informovaného súhlasu, sa nezohľadňujú prípadné špecifiká, rozumová, či vôľová vyspelosť maloletého (Fifková, s. 54-58). Aktuálna právna úprava § 6 ods. 6 písm. b) ZoZS otvára priestor na diskusiu o možnostiach podielu maloletého na rozhodovaní pri terapii.
Popis vedeckých cieľov na celú dobu riešenia:
Starostlivosť o transrodových ľudí spája v sebe viacero etických aspektov. Z hľadiska medicínskej etiky vyvstáva špecifický problém pri uplatňovaní inštitútu informovaného súhlasu pri maloletých. Rozhodnutia o terapii by ideálne mali byť prijaté medzi adolescentom, rodičmi a lekárom. Substitučná hormonálna terapia vedie k nezvratným telesným zmenám. Preto by mala byť poskytovaná len tým osobám, ktoré sú právne spôsobilé poskytnúť informovaný súhlas. Adolescenti môžu byť spôsobilí pre začatie hormonálnej terapie so súhlasom rodičov. V mnohých krajinách sú legálne spôsobilé pre rozhodnutia týkajúce sa ich zdravotného stavu a nepotrebujú súhlas rodičov už 16 ročné osoby.
Zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti upravuje v § 6 informovaný súhlas pri dospelých, ako i pri maloletých osobách. Etická dilema v tejto situácii je založená na práve rešpektovania autonómie pacienta, ako i názoru dieťaťa na jednej strane, a na zodpovednosti za non maleficenciu (strata reprodukčnej schopnosti, zmrzačenie zdravého tela) a za beneficenciu (posilnenie integrity, celkového komfortu v socio-psycho-fyzickej rovine) pre maloletého na strane lekára a zákonného zástupcu na druhej strane. V tomto kontexte vznikajú ľudskoprávne otázky pri aplikácii čl. 12 Dohovoru OSN o právach dieťaťa. V oblasti verejného práva sa ako problematické ukazujú skutočnosti, že nie je zosúladená terminológia právna a medicínska (napr. pojmy zmena pohlavia a prepis rodu), že zákon č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku upravuje síce napr. postupy súvisiace so zmenou mena alebo priezviska, ale nie súvisiace so zmenou pohlavia, ktorá je ponechaná na úpravu vykonávacej vyhlášky k zákonu.
Projekt pripraví analýzu pravidiel informovaného súhlasu k zmene pohlavia pri maloletých, vznik zodpovednostných vzťahov a uváži možnosti návrhov zmien de lege ferenda v Občianskom zákonníku, v zákone č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov a v iných súvisiacich právnych predpisoch.
Predpokladaný prínos projektu:
Vyplývajúc z ich odbornej profilácie a etických postojov, riešiteľský kolektív vychádza z predpokladu, že problém rodového nesúladu je potrebné brať vážne a pristupovať k nemu objektívne. Ide o hlboký problém jednotlivých osôb, ktorý má však aj silný spoločenský rozmer.
Autorky a autori projektu sú si vedomí interdisciplinárnej šírky uvedeného problému, no s ohľadom na danú projektovú schému nemajú za cieľ vstupovať do odbornej psychologickej, psychiatrickej a sexuologickej diskusie o správnych terapeutických štandardoch, a ani nemôžu vytvárať takto široko poňatý riešiteľský kolektív. Proces tranzície možno rozdeliť na tri oblasti, pričom tretia časť sa dotýka aj oblasti práva: 1. psychoterapeutická (individuálna, párová, rodinná, skupinová), 2. medicínska (hormonálna terapia pre feminizáciu alebo maskulinizáciu tela; operácie pre zmenu primárnych a/alebo sekundárnych pohlavných charakteristík. Na Slovensku nie tú takéto operácie dostupné, tak isto na Slovensku neexistujú Štandardy zdravotnej starostlivosti pre tento prípad) a 3. právna tranzícia (táto v súčasnosti na Slovensku zahŕňa zmenu mena a priezviska, zmenu rodného čísla a zmenu dokladov totožnosti, napríklad občiansky preukaz, por. s Fifková, s. 69-75). Riešiteľský kolektív vychádza taktiež z predpokladu, že tento fenomén nie je možné vyliečiť s pomocou psychoterapie (Fifková, s. 70) a zásadné medicínske zásahy predstavujú možné formy terapie. Diagnostika a klinická starostlivosť pri rodovom nesúlade je dôležitá v dosahovaní trvalej osobnej spokojnosti so sebou a svojím rodom bezpečnými a účinnými spôsobmi. Cieľom je maximalizovať celkové zdravie, psychologickú pohodu a sebarealizáciu človeka. Pri adolescentoch sa zohľadňuje vývinový proces (telesný, psychologický a sexuálny). Telesné zásahy u adolescentov môžeme rozdeliť do troch kategórií: 1. úplne zvratné zásahy, 2. čiastočne zvratné zásahy a zmeny, 3. nezvratné zmeny (Fifková, s. 72). Prechod medzi jednotlivými štádiami by nemal nastať, pokým adolescenti a rodičia nemali dostatok času pre plné prispôsobenie sa dopadom predchádzajúcich zásahov. Z podstaty zásahov vyplýva nutnosť získania informovaného súhlasu.
Preto je potrebné poukázať na etické a právne otázky spojené s takouto terapiou rodového nesúladu pri maloletých:
- Výsledky projektu predstavia návrhy de lege ferenda relevantných právnych úprav súvisiacich s procesom informovaného súhlasu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti maloletému a s ingerenciou súdu do tohto procesu.
- Komparácia riešení problematiky tranzície v zahraničných právnych poriadkoch, so zohľadnením špecifík takéhoto súhlasu pri maloletých, vytvorí predpoklad pre nastavenie pravidiel informovaného súhlasu v aplikačnej praxi s ohľadom na transrodových adolescentov, ale i vo vzťahu ku konaniu zákonných zástupcov vs. zdravotný personál.
- Projekt prispeje k vymedzeniu zodpovednosti poskytovateľa za kvalitu poskytovanej starostlivosti. Legislatívny rámec je dôležitý aj pre lekárov, pretože im poskytuje bezpečný rámec na etické rozhodovanie ak postupujú lege artis.
- Projekt môže mať dopad na znižovanie negatívnych dopadov (harm reduction) terapie a pozitívny vplyv na primeranú zdravotnú starostlivosť.
- Výsledky výskumu môžu byť využité pri formulovaní Štandardov zdravotnej starostlivosti.
- Výsledky projektu prinesú etický a právny názor na vyžadovanie sterilizácie pri zápise zmien pohlavia do matriky, keďže prax na Slovensku sa opiera o (neúčinné) metodické usmernenie Ministerstva zdravotníctva ešte z roku 1981 o liečebných zákrokoch u intersexuáloch, transsexuáloch, sexuálnych deviantoch a postupe pri vydávaní posudku pre zápis v matrike u transsexuálnych osôb, pričom ESĽP vo svojom rozhodnutí v spojených prípadoch A.P., Garçon and Nicot v. Francúzsko (sťažnosti č. 79885/12, 52471/13 a 52596/13) označil túto praktiku za mučenie a neľudskú.
- Vypracované odpovede sa budú dať aplikovať aj na problematiku lekárskej starostlivosti v prípade intersexuality.
- Projekt prispeje k zvýšeniu povedomia o problematike transrodových ľudí vecným spôsobom.
- V neposlednom rade výsledky projektu môžu viesť k zníženiu diskriminácie a stigmatizácie transrodových ľudí na Slovensku.
Aktuálne výstupy projektu:
Batka, Ľ.: Rodová dysfória pri adolescentoch. Etické otázky spojené s informovaným súhlasom. In: Ostium, roč. 17, 2021, č. 4. Dostupné na internete: https://ostium.sk/language/sk/rodova-dysforia-pri-adolescentoch-eticke-otazky-spojene-s-informovanym-suhlasom/
Kišoňová, R.: The Identity and Gender Problem in the Context of AI. In Human Rights: From reality to the virtual world [elektronický dokument]. Józefow : Alcide De Gasperi University of Euroregional Economy in Józefów, 2021, s. 43-55. DOI: 10.13166/WSGE//SOUR1232
Meteňkanyč, O. M.: Nútená kastrácia ako povinná podmienka pri prepise rodu v podmienkach Slovenskej republiky. In: ComenIus Časopis, 2/2021, s. 6-36. Dostupné na internete: https://comeniuscasopis.flaw.uniba.sk/2022/01/10/comenius-casopis-2-2021/
Horvat, M.: Zmena mena, priezviska a pohlavia. Analýza judikatúry ESĽP a slovenskej právnej úpravy. In: ComenIus Časopis, 2/2021, s. 120-136. Dostupné na internete: https://comeniuscasopis.flaw.uniba.sk/2022/01/10/comenius-casopis-2-2021/
Sabján, N.: A Critical Legal Perspective on the Recent Czech Transgender Case: (Pl. ÚS 2/20). In: Bratislava Law Review, Vol. 6, No. 1, 2022, s. 125–136. DOI: https://doi.org/10.46282/blr.2022.6.1.288
Batka, Ľ.: Odborné usmernenie o zmene pohlavia MZ SR etické a právne aspekty. In: Acta Facultatis Iuridicae Universitatis Comenianae, Roč. 41, č. 2 (2022), s. 5-23. Dostupné na internete: https://afi.flaw.uniba.sk/index.php/AFI/article/view/484
Batka, Ľ.: Fenomén transrodovosti, autonómia a zodpovednosť. In: Postavenie transrodových ľudí na Slovensku: interdisciplinárne pohľady. Bratislava : Právnická fakulta UK, 2022, s. 205-219. Dostupné na internete:
Batka, Ľ.: Rodový nesúlad medzi sociálnym konštruktom a esenscializmom. In: Historia et theoria iuris, Roč. 14, č. 1 (2022), s. 4-13. Dostupné na internete: https://www.flaw.uniba.sk/fileadmin/praf/HTI_2022-I_Batka.pdf
Batka, Ľ. et al.: Postavenie transrodových ľudí na Slovensku interdisciplinárne pohľady. Bratislava : Právnická fakulta UK , 2022. Dostupné na internete:
Raková, K.: Tranzícia a jej vplyv na rodinnoprávne vzťahy transrodových osôb. In: Projustice, č. 14.11.2022 (2022), s. [1-9]. Dostupné na internete: https://www.projustice.sk/obcianske-pravo/tranzicia-a-jej-vplyv-na-rodinnopravne-vztahy-transrodovych-osob
Raková, K.: Vybrané aspekty dedenia transrodových osôb. In: Postavenie transrodových ľudí na Slovensku: interdisciplinárne pohľady. Bratislava : Právnická fakulta UK, 2022, s. 177-189. Dostupné na internete:
Raková, K.: Tranzícia – vybrané právne aspekty. In: Naděje právní vědy 2021 : právni věda v praxi. Plzeň: Západočeská univerzita v Plzni, 2022, s. 1133-1144. ISBN 978-80-261-1048-4.
Kišoňová, R.: Inclusive gender equality. In: Human rights as a guarantee of smart, sustainable and inclusive growth. Budapest: Milton Friedman Egyetem, 2022, s. 89-92. ISBN 978-963-9559-69-1.
Kišoňová, R.: K významu tváre, telesnosti a identity u transrodových osôb. In: Postavenie transrodových ľudí na Slovensku: interdisciplinárne pohľady. Bratislava : Právnická fakulta UK, 2022, s. 58-64. Dostupné na internete:
Kišoňová, R.: Problém slobody a seba-identifikácie. In: Historia et theoria iuris, Roč. 14, č. 1 (2022), s. 81-85. Dostupné na internete: https://www.flaw.uniba.sk/fileadmin/praf/HTI_2022-I_Kisonova.pdf
Kišoňová, R.: Právno-filozofické aspekty identity. In: Naděje právní vědy 2021 : právni věda v praxi. Plzeň: Západočeská univerzita v Plzni, 2022, s. 1025-1029. ISBN 978-80-261-1048-4.
Horvat, M.: The law and gender recognition – perspectives of The European court of human rights and Slovakia. In: Postavenie transrodových ľudí na Slovensku: interdisciplinárne pohľady. Bratislava : Právnická fakulta UK, 2022, s. 84-102. Dostupné na internete:
Horvat, M.: Medzinárodnoprávne východiská spolupráce obcí a ich reflexia v národnom právnom poriadku. In: Záujmová korporácia a verejný záujem: reformy v práve, justícii a verejnej správe. Trnava: Typi Universitatis Tyrnaviensis, spoločné pracovisko Trnavskej univerzity v Trnave a Vedy, vydavateľstva Slovenskej akadémie vied, 2022, s. 71-88. ISBN 978-80-568-0502-2.
Meteňkanyč, O. M.: Objektivizácia trans ľudí vo svetle recentných rozhodnutí najvyšších českých súdnych autorít. In: Postavenie transrodových ľudí na Slovensku: interdisciplinárne pohľady. Bratislava : Právnická fakulta UK, 2022, s. 122-149. Dostupné na internete:
Meteňkanyč, O. M.: Princíp sebaurčenia ako model prístupu k trans ľuďom pri prepise rodu. In: Historia et theoria iuris, Roč. 14, č. 1 (2022), s. 92-126. Dostupné na internete: https://www.flaw.uniba.sk/fileadmin/praf/HTI_2022-I_Metenkanyc.pdf
Sabján, N.: Trans problematika v súčasnom feministickom diskurze. In: Postavenie transrodových ľudí na Slovensku: interdisciplinárne pohľady. Bratislava : Právnická fakulta UK, 2022, s. 220-238. Dostupné na internete:
Čipková, T.: Informovaný súhlas pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti maloletému dieťaťu. In: Postavenie transrodových ľudí na Slovensku: interdisciplinárne pohľady. Bratislava : Právnická fakulta UK, 2022, s. 190-204. Dostupné na internete:
Hamřik, M.: Transrod a Občiansky zákonník ako limitujúci faktor. In: Postavenie transrodových ľudí na Slovensku: interdisciplinárne pohľady. Bratislava : Právnická fakulta UK, 2022, s. 150-165. Dostupné na internete:
Uskutočnené podujatia:
Na pôde Univerzity Komenského v Bratislave sa dňa 22. septembra 2022 konala medzinárodná vedecká konferencia s názvom „Interdisciplinárne aspekty postavenia transrodových ľudí v spoločnosti“, ktorá bola organizovaná riešiteľským kolektívom grantového projektu VEGA 1/0350/21, ktorý sa venuje etickým a právnym aspektom spojených s informovaným súhlasom transrodových maloletých osôb. Projektový riešiteľský tím, pod vedením profesora Ľubomíra Batku, pôsobí na Právnickej fakulte UK v Bratislave. Samotná konferencia sa konala v renovovaných priestoroch Infocentra UK na Štúrovej ulici v Bratislave, ktoré poskytlo organizátorom, účastníkom konferencie i členom verejnosti komfortný a prívetivý priestor na uskutočnenie tohto vedeckého podujatia. Primárnym cieľom konferencie bolo usporiadanie vecnej diskusie o postavení transrodových ľudí v spoločnosti s potenciálom identifikácie nedostatkov v aktuálnej právnej úprave (nielen) Slovenskej republiky. Za týmto účelom bolo pozvaných viacero odborníkov venujúcich sa danej problematike z rôznorodých vedeckých zameraní (nielen práva, ale aj psychiatrie, psychológie, sociológie, filozofie či teológie), aby skutočne došlo k prezentovaniu komplexného a interdisciplinárneho postavenia transrodových ľudí v našej spoločnosti. Vzhľadom na väčší počet účastníkov bola konferencia štruktúrovaná do piatich tématických blokov, a to nasledovne: blok 1: ľudsko-právne a etické aspekty; blok 2: skúsenosti zo zahraničia; blok 3: skúsenosti zo života; blok 4: medicínske aspekty; blok 5: rôzne.
Pre viac informácií o organizovanej konferencii pozri aj priložené správy z konferencie:
Batka, Ľ., Meteňkanyč, O. M.: Správa z konferencie Interdisciplinárne aspekty postavenia transrodových ľudí v spoločnosti. In: Právny obzor, Roč. 106, č. 2 (2023), s. 162-166.
Meteňkanyč, O. M., Batka, Ľ.: Interdisciplinary Aspects of the Status of Transgender People in Society. In: Bratislava Law Review, Roč. 6, č. 2 (2022), s. 159-164. Dostupné na internete:
https://blr.flaw.uniba.sk/index.php/BLR/article/view/325
Najbližšie podujatia:
Dňa 29. septembra 2023 sa uskutoční v priestoroch PraF UK v Bratislave konferencia na tému: „Quo Vadis: Postavenie transrodových ľudí na Slovensku?“. Cieľom konferencie je vecná diskusia o postavení transrodových ľudí v spoločnosti s potenciálom identifikácie nedostatkov v aktuálnej právnej úprave nielen v rámci Slovenskej republiky, ako aj osobitný záujem bude venovaný postaveniu transrodových adolescentov v našej spoločnosti. Pozvánku je možné nájsť tu: