Zodpovedný riešiteľ: Mgr. Lenka Martincová
Začiatok riešenia: 1. jún 2019
Koniec riešenia: 31. december 2019
Predmet, ciele a výsledky výskumu:
Dôsledky Veľkej hospodárskej krízy, zásadných spoločenských a politických udalostí 30. rokov 20. storočia, ale i vojnových udalostí sa v Československu po 2. svetovej vojne stali podnetom k vzniku názorov odmietajúcich návrat k predvojnovému usporiadaniu spoločnosti, nevynímajúc podobu hospodárskych vzťahov. Nasledujúce februárové udalosti roka 1948, ktoré započali obdobie hlbokých spoločenských, politických či právnych zmien, významným spôsobom zasiahli i do fungovania hospodárskych vzťahov. Tie mali v dôsledku preberania marxisticko-leninských téz zo Sovietskeho zväzu predstavovať kľúčový prvok premeny spoločnosti. Činnosť obchodníkov, ich zmluvná sloboda, existencia obchodného práva už základňu ekonomických vzťahov tvoriť nemali. Pre fungovanie modelu trhového hospodárstva typicképriame spojenie výrobných a spotrebných vzťahov malo byť modifikované novým sprostredkujúcim činiteľom, štátom, ktorý mal zastávať funkciu ekonomického centra.[1] Práve unikátny proces zániku obchodného práva v Československu po 2. svetovej vojne a prechod k príkazovému hospodárstvu predstavuje predmet skúmania grantového projektu, ktorý bol riešený v rámci spracúvania rovnomennej dizertačnej prácev odbore teória a dejiny štátu a práva na Katedre právnych dejín a právnej komparatistiky.[2]
Východiskovú časť nášho výskumu tvorí obraz fungovania spoločenského, politického a ekonomického prostredia v rokoch 1945-1948, na ktorú nadväzuje pre výskum kľúčové obdobie započaté februárom 1948 a vrcholiace prijatím Hospodárskeho zákonníka. Približujúc zrušenie obchodnoprávnej úpravy v roku 1950, upriamujeme našu pozornosť na nazeranie na vlastníctvo a vlastnícke právo, vývoj subjektov práva ako i vývoj záväzkového práva, ktoré bolo v skúmanom období modifikované novým prvkom ekonomických vzťahov, plánom. Teoretická stránka procesu je dopĺňaná poznatkami získanými skúmaním procesu v podmienkach konkrétnej spoločnosti, resp. národného podniku. Poznatky získané využitím archívneho materiálu nám pomáhajú lepšie uchopiť sledovaný proces a porozumieť mu, no predovšetkým prinášajú autentický pohľad na transformáciu ekonomických vzťahov z pohľadu účastných subjektov. V neposlednom rade nám umožňujú vymedziť nové problémy a otázky transformácie, ktoré by sme len s pomocou právnych predpisov, prameňov a literatúry odhaliť a konštruovať nevedeli.
Grantová podpora
riešiteľke umožnila realizovať archívny výskum, zúčastniť sa domáceho vedeckého
podujatia či publikovať v domácom recenzovanom časopise. Vzhľadom
k skutočnosti, že téma grantového projektu je zhodná s témou
dizertačnej práce, výsledky výskumu realizovaného v rámci grantového
projektu budú i naďalej prezentované na domácich a zahraničných
vedeckých podujatiach a v ucelenej podobe predložené
v dizertačnej práci.
[1] PELIKÁNOVÁ, Irena. Právní úprava ekonomických vztahů v období 1948-1989, její povaha a důsledky. In MALÝ, Karel – SOUKUP, Ladislav. (eds.). Vývoj práva v Československu v letech 1945-1989. Praha: Karolinum, 2004, s. 447.
[2] V odbornej verejnosti sa objavujú i zaujímavé názory, ktoré popierajú prerušenie historickej kontinuity obchodného práva v Československej republike, poukazujúc pritom na existenciu viacerých klasických obchodnoprávnych inštitútov, ktoré zostali v platnosti i po zrušení obchodnoprávnej úpravy v roku 1950 a počas obdobia centrálne plánovaného hospodárstva. SUCHOŽA, Jozef. Úvahy o obchodnom práve. In Právny obzor, 1992, roč. 75, č. 4, s. 307.