Grant: VEGA
Začiatok riešenia: 2017
Koniec riešenia: 2019
Zodpovedný riešiteľ: doc. JUDr. Ľubomír Čunderlík, PhD.
Na Katedre finančného práva PraF UK od roku 2017 prebieha trojročný vedecký výskum zameraný na oblasť finančného trhu s osobitným dôrazom na inovatívne trendy akumulácie finančných prostriedkov na finančnom trhu (s označením „Inovatívne formy tvorby peňažných fondov a ich prevodov VEGA č. 1/0440/17“). Termínom ukončenia projektu je december 2019.
Riešiteľský kolektív pod vedením doc. JUDr. Ľubomíra Čunderlíka, PhD. a zástupcu zodpovedného riešiteľa JUDr. Simony Hesekovej, PhD. je zložený z multidisciplinárnych výskumníkov zameraných tak na otázky finančného práva a jeho regulácie, finančných inovácií a nových finančných technológií, obchodného práva a komerčných transakcií.[1] Keďže úzke zameranie výskumníkov na jednu tému by viedlo k ignorovaniu ďalších charakteristík predmetu výskumu, práve takéto viacodborové zloženie tímu reflektuje komplexnú charakteristiku problematiky výskumu a umožňuje jej kvalitné spracovanie.
Predmet výskumu je kriticky zhodnotiť legislatívnu pripravenosť SR a EÚ na vybrané inovatívne formy tvorby peňažných fondov a ich prevodov a identifikovať možné medzery v právnom prostredí a prípadný potenciál harmonizácie v rámci EU. V tejto súvislosti je nevyhnutné vykonať rozbor výhod a nevýhod zavádzania právnej regulácie prípadne jej stupňovania alebo dotvárania v tejto oblasti. V priebehu vedeckého skúmania bolo potrebné analyzovať aktuálny faktický stav inovatívnych foriem tvorby peňažných fondov a ich prevodov vo vybraných krajinách sveta s dôrazom na štáty EÚ. Predmetom výskumu bolo aj navrhnutie ich súčasnej a perspektívnej aplikácie v kontexte právneho rámca SR a poukázať na ich možný potenciál pre ekonomický rast. Mapovanie aktuálnej aplikovateľnosti legislatívy, názorov a odporúčaní regulačných orgánov a agentúr EÚ a SR ako aj judikatúry v porovnaní s identifikovanými regulačnými rizikami nám umožňuje vytvoriť návrhy opatrení s cieľom minimalizácie rizík.
Cieľom projektu je systematická identifikácia a rozbor pomerne nových, resp. v SR neexistujúcich ekonomicko-právnych inštitútov kreovania peňažných fondov. Vzhľadom na skutočnosť, že niektoré z týchto inštitútov sa v SR už fakticky využívajú, alebo ich využitie má neúplný odraz v inom právnom inštitúte, bolo potrebné zvážiť riziká aplikácie za súčasného legislatívneho rámca a navrhnúť novým javom prispôsobenú právnu reguláciu. V prípade identifikácie už existujúcej vhodnej právnej úpravy je cieľom navrhnúť jednoznačné začlenenie takýchto inovácií do jej rámca. Základom projektu je výskum právnych východísk najmä nasledovných inovatívnych inštitútov tvorby peňažných fondov, ktoré rezonujú aj v priestore finančných trhov EÚ: crowdfunding („skupinové fincovanie“), virtuálne meny (kryptomeny, napr. bitcoin),[2] rôzne druhy tradičného fondového a kolektívneho financovania (podielové fondy, dôchodkové fondy, private equity), rôzne iné druhy vkladov (platobný účet, finančné nástroje vrátane derivátov, trust, svěřenecký fond, riadenie portfólia a iné druhy investičných služieb ako je úschova a správa finančných nástrojov). Ako spoločného menovateľa možno v niektorých z uvedených prípadov identifikovať výkon príslušnej investičnej služby. Zatiaľ čo fenomén crowdfundingu a virtuálnych mien je bez exaktného právneho zakotvenia, ostatné menované inštitúty majú svoje vyjadrenie v zákonoch regulujúcich finančný trh. Keďže ide o veľmi špecifickú analýzu týchto inštitútov, bolo nevyhnutné podrobiť ich interdisciplinárnemu skúmaniu súkromnoprávnej a verejnoprávnej úpravy v interakcii na ekonomické aspekty. V nadväznosti na to sme považovali za významné zaoberať sa rizikami minimálnej regulácie týchto inštitútov ako je trestná činnosť, dopad na ochranu investora resp. spotrebiteľa.
Prínosom projektu pre právnu vedu a prax je komplexná a systematická identifikácia inovatívnych foriem tvorby peňažných fondov a ich prevodu s dôrazom na vybrané členské štáty EÚ (vrátane SR) so súvisiacimi rizikami, zhodnotenie kladov a záporov zavádzania regulácie v tejto oblasti na úrovni EÚ ako aj na národnej úrovni, a otvorenie diskusie o miere regulácie v tejto oblasti (napríklad zodpovedanie otázky: „Prináša regulácia právnu istotu?“).
Identifikácia sa v rámci prvého roku riešenia zamerala na zmapovanie relevantnej právnej úpravy v SR a vybraných štátov s dôrazom na členské štáty EÚ a nadväzné publikovanie čiastkových výstupov v domácich a zahraničných periodikách a konferenciách. V druhom roku riešenia sa riešiteľský kolektív zameral na identifikáciu existujúcich právnych možností ochrany klienta (investora), analýzu súčasných podmienok realizácie inovatívnych peňažných tokov (prevodov) finančných prostriedkov z peňažných fondov s praktickými implikáciami a analýzu možností znižovania rizík, ktoré sú spojené s inováciami tvorby kapitálu na finančnom trhu a na organizovanie medzinárodnej vedeckej konferencie dňa 28. septembra 2018 a vydanie zborníka z tejto konferencie. V tomto roku riešenia sa riešiteľský kolektív koncentruje na identifikáciu nedostatkov súčasnej právnej úpravy a inšpiráciu v právnych poriadkoch vybraných štátov. Finálnym výstupom bude kolektívna vedecká monografia zameraná na syntézu a sumarizáciu výsledkov výskumu, s návrhmi de lege ferenda pre zavedenie novej právnej úpravy alebo pre zvýšenie stupňa jestvujúcej právnej regulácie s cieľom ochrany investora, zabezpečenia transparentného prostredia poskytovania služieb a zachovania ekonomického rozvoja finančného sektora.
Zborník príspevkov, vedecká monografia ako aj parciálne publikačné výstupy členov riešiteľského kolektívu by mali prehĺbiť vedomosti z problematiky finančného práva so špecifickou informačnou nadstavbou a pochopením širších súvislostí de lege lata ako i de lege ferenda a doktrinálnych prístupov prostredníctvom zvýšenia atraktivity a modernizácie výučby cez praktické poznatky a prípady. Návrhy de lege ferenda, prezentované vo výstupoch z grantu, môžu predstavovať inovatívnu pomôcku nielen v legislatívnom procese, ale aj ako určité vodítko pre problematické prípady riešené v praxi finančných inštitúcií.
Projekt samotný často
interdisciplinárne prepája právne a ekonomické inštitúty, čo možno považovať
za prínosné vzhľadom na komplikovanosť a špecifickosť predmetu výskumu. Diskusia
a kritický pohľad o nastolených otázkach nielen v slovenskom ale
i v európskom kontexte má nesporný prínos a význam z hľadiska cieľa
a budúcej využiteľnosti vo vede, výučbe a v praxi.
[1] Ostatnými členmi riešiteľského kolektívu sú JUDr. Yana Daudrikh, PhD. (Katedra finančného práva), JUDr. Peter Lukáčka, PhD. (Katedra obchodného práva a hospodárskeho práva), JUDr. Veronika Čunderlík Čerbová, PhD. (Katedra rímskeho práva, kánonického a cirkevného práva), Mgr. Martin Daňko, PhD. (Ústav práva informačných technológií a práva duševného vlastníctva), v pozícii interných doktorandov sú členmi Mgr. Ján Mazúr, PhD., Mgr. Peter Rakovský, PhD. (Katedra finančného práva), JUDr. Ing. Peter Slávik, PhD. (Ústav ekonomických vied), ktorí v priebehu riešenia vedeckého projektu už ukončili doktorandské štúdium s parciálnym zameraním na skúmanú problematiku, a Ing. Mgr. Maroš Katkovčin (Katedra finančného práva), ktorého téma spracúvanej dizertačnej práce korešponduje so zameraním a témou projektu.
[2] V období riešenia projektu bola v oblasti daňového práva zavedená čiastočná regulácia zdaňovania virtuálnych mien. Táto skutočnosť potvrdzuje opodstatnenie nášho výskumu a potrebu zaoberania sa uvedenými inštitútmi v širšom právnom kontexte.