Návody a nástroje na efektívnu elimináciu protiprávnych konaní v spojení s možnou insolvenciou

Grant: APVV 15-0740, aplikovaný výskum

Odberateľ výsledkov: Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu

Začiatok riešenia: 1.7.2016

Koniec riešenia: 30.6.2020

Zodpovedný riešiteľ: prof. JUDr. Jozef Čentéš, PhD.

Predmet výskumu

Ekonomická kriminalita sa z trestnoprávneho hľadiska považuje za nebezpečný druh kriminality v tom zmysle, že opakovane ohrozuje a oslabuje systém trhového hospodárstva Slovenskej republiky. Na uvedenom druhu kriminality nemožno exaktne vykonať vedecký výskum bez rozsiahlej analýzy súvisiacich právnych predpisov z ďalších právnych odvetví ako sú finančné právo, správne právo a obchodné právo, ani bez vedeckého poznania ekonomickoprávneho prostredia, v ktorom sa tieto trestné činy vyskytujú. Ekonomická kriminalita sa v ostatných rokoch považuje za neuralgický bod vedy trestného práva a je nevyhnutné venovať mu oveľa väčšiu pozornosť. Protiprávne činy, ako marenie konkurzného konania, neoprávnené podnikanie, poškodzovanie veriteľa, podvod, sprenevera, sú trestné činy, ktorých páchateľmi sa frekventovane stávajú insolventné osoby (dlžníci), v snahe uviesť iných do omylu a spôsobiť tak vedome majetkovú škodu.

Ochrana majetkovým vzťahom sa prvotne poskytuje prostriedkami občianskeho a obchodného práva, a až tam, kde takáto ochrana nie je postačujúca, nastupuje represia vo forme vyvodzovania trestnoprávnej zodpovednosti. Exaktne ustanovená zásada v Ústave SR vyjadrená v čl. 17 ods. 2, „ Nikoho nemožno pozbaviť slobody len pre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok“ , je podľa nášho názoru nosným základom pre vyjadrenie a posilnenie zásady ultima ratio. V súčasnosti sa názory na aplikáciu princípu ultima ratio rozchádzajú do 2 prúdov chápania, i keď nemožno vylúčiť spoločný názor v podobe uplatňovania tohto princípu ako najkrajnejšieho prostriedku trestnej represie. Na týchto základoch považujeme za nevyhnutné sa na tieto zásady v oblasti majetkových sfér zamerať a analyzovať ich tak z ich pozitívnych, ako aj negatívnych stránok v korelácií s judikatúrou Ústavného súdu a Najvyššieho súdu SR ako aj ČR, a exaktným spôsobom vymedziť hranicu medzi protiprávnym konaním, ktoré vykazuje znaky trestného činu a ktoré nevykazuje znaky trestného činu v úzkej špecializácii insolvenčného konania.

Ciele projektu

Členovia riešiteľského kolektívu si zmysle naznačených predpokladaných výsledkov a všeobecného opisu projektu a jeho významu stanovili nasledovné ciele:

  1. Analýza stavu de lege lata právnej úpravy vzťahov v rámci insolvenčného konania s dôrazom na protiprávne konanie, ktoré môže predchádzať prípadnej insolvencii, alebo protiprávne konanie v rámci samotného insolvenčného konania;
  • Preskúmanie možných rizikových faktorov v spoločnosti vytvárajúcich prostredie pre rozvoj protiprávnej činnosti súvisiacej s insolvenciou a poškodzujúcej veriteľov, výskum obetí predmetnej trestnej činnosti s identifikáciou fenoménu tzv. reťazenia škôd, následne stanovenie legislatívnych problémov v trestnej a netrestnej oblasti na základe analýz súdnych rozhodnutí a výsledkov dotazníkových prieskumov a komparácie s riešením identifikovaných problémov v zahraničí;
  • Navrhnutie úpravy de lege ferenda v oblasti trestného, obchodného a finančného práva na národnej úrovni so zohľadnením trestnoprávnej zásady ultima ratio, vo vzťahu k zabezpečeniu vyšších štandardov ochrany verieteľov a účastníkov právno-ekonomických vzťahov v prípade porušenia zákonných či zmluvných povinností, spolu so zabezpečením procesnej efektívnosti pri postihovaní takéhoto protiprávneho konania;
  • Stanovenie, vybudovanie a následná aplikácia nástrojov na zvýšenie povedomia a informovanosti, rozšírenia teoretických vedomostí a praktických zručností orgánov aplikujúcich právo (resp. pracovníkov orgánov činných v trestnom konaní a súdov) v otázkach protiprávnych konaní v spojení s možnou insolvenciou, v úmysle odstrániť vyšetrovaní predikatívnych trestných činov – a to všetko pomocou workshopov a iných vzdelávacích podujatí (justičná akadémia a pod.), účasťou na konferenciách, ale tiež vyhotovením manuálov a pomôcok pre šírenie poznatkov o problematike ako medzi civilnými a trestnými sudcami, orgánmi činnými v trestnom konaní, tak aj medzi inými právnickými profesiami, najmä správcami konkurznej podstaty.

Dosiahnuté výsledky

V prvej fáze projektu (1.7.2016-31.12.2017) členovia riešiteľského kolektívu uskutočnili analýzu súčasného právneho stavu problematiky. Riešiteľský kolektív sa zameriaval na štúdium odbornej a vedeckej literatúry z oblasti trestného práva, obchodného práva, finančného práva a konkurzného práva, a na matematicko-štatistické metódy pri výskume fenomenológie predmetnej trestnej činnosti a zároveň využili horizontálnu komparáciu právnej úpravy s úpravou v okolitých štátoch, najmä v štátoch, kde sa členovia riešiteľského kolektívu zúčastnili odborných stáží (JUDr. Hamranová, JUDr. Beleš – Praha IKSP). Ďalej sa riešiteľský kolektív zameriaval na analýzu rozsudkov a trestných rozkazov vo veciach predmetnej trestnej činnosti. Členovia riešiteľského kolektívu uskutočnili dotazníkový výskum u pracovníkov orgánov činných v trestnom konaní. Výsledky prvej fázy boli prezentované v rámci publikácií v domácich a zahraničných vedeckých a odborných časopisoch. Rovnako bola zorganizovaná medzinárodná vedecká konferencia v septembri 2017 na pôde Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave s názvom “Návody a nástroje na efektívnu elimináciu protiprávnych konaní v spojení s možnou insolvenciou v teoretických súvislostiach”, ktorej výstupom bolo uverejnenie príspevkov vo vedeckom časopise. Uvedenou konferenciou riešiteľský kolektív nadviazal kontakty s odborníkmi z aplikačnej praxe a výsledky prvej fázy boli podrobené širokej odbornej diskusii a kritickému zhodnoteniu.

V druhej fáze projektu (1.1.2018-30.6.2018) nadväzujúc na prvú etapu, sa riešiteľský kolektív zameral na syntézu a rozsiahlu analýza protiprávnych konaní súvisiacich s insolvenciou, pričom hlavným cieľom bola následná formulácia a príprava návrhov de lege ferenda, ktoré by mali dopomôcť k zvýšeniu efektivity postihovania protiprávneho konania súvisiaceho s insolvenciou. V tejto fáze riešiteľský kolektív využíval metódy indukcie, dedukcie, syntézy, analýzy a horizontálnej komparácie, a to najmä účasťou najmenej dvoch členov riešiteľského kolektívu na odborných zahraničných pobytoch a stážach slúžiacich na hĺbkovú analýzu využiteľnosti právnych inštitútov z právnych poriadkov okolitých krajín za účelom vypracovania návrhov de lege ferenda (prof. Čentéš, JUDr. Šanta, Mgr. Krajčovič). Predmetné návrhy a zistenia v rovine de lege ferenda sa rovnako odprezentovali v domácich a zahraničných vedeckých a odborných časopisoch a zborníkoch. Riešitelia sa tiež aktívne zúčastnili domácich i zahraničných konferencií. Následne členovia riešiteľského kolektívu uskutočnili medotologické zhodnotenie výsledkov výskumu prostredníctvom metód indukcie a dedukcie a premietli ich do viacerých publikačných výstupov (35 publikácii), najmä v podobe návrhov de lege ferenda. Hlavný dôraz kládol riešiteľský kolektív najmä na právnu prax, a na oblasť vedeckej a pedagogickej činnosti. V rámci druhej etapy riešiteľský kolektív zorganizoval medzinárodnú vedeckú konferencu v apríli 2019 pod názvom “Návody a nástroje na efektívnu elimináciu protiprávnych konaní v spojení s možnou insolvenciou v aplikačnej praxi”, na ktorej členovia riešiteľského kolektívu aktívne odprezentovali vypracované návrhy a riešenia. Výstupom z tejto konferencie bude recenzovaný zborník príspevkov,

V tretej, a záverečnej fáze projektu (1.7.2019-30.6.2020) pristúpi riešiteľský kolektív k sumarizácii a evaluácii výsledkov z predchádzajúcich dvoch etáp. Jej výsledkom bude vytvorenie manuálu pre orgány z aplikačnej praxe – pracovníkov orgánov činných v trestnom konaní a súdov, ktoré sú v súčasnosti v štádiu prípravy. Rovnako sa uskutočňuje organizovanie seminárov/workshopov pre aplikačnú prax, kde sa účastníci oboznamujú s výsledkami nášho výskumu. Zároveň pokračuje diseminácia zistených a vyskúmaných poznatkov účasťou členov autorského kolektívu na domácich a zahraničných konferenciách. Súčasťou tretej fázy riešenia projektu je aj príprava informačného listu výberového predmetu, za účelom jeho predloženia na schválenie Akademickému senátu Univerzity Komenského v Bratislave, Právnickej fakulty. Výučba načrtnutého predmetu však nie je možná bez adekvátnych a kvalitných učebných pomôcok, v dôsledku čoho riešiteľský kolektív pripravuje skriptá a učebnicu, ktoré budú pre študentov vhodným spôsobom reflektovať zistené poznatky. Okrem uvedenej publikácie riešiteľský kolektív pripravuje aj vedeckú monografiu rozoberajúcu skúmanú problematiku.

Prínos pre prax

Prínos bude mať predložený projekt primárne v tom, že pri analýze aktuálneho právneho stavu de lege lata, ako aj pri navrhovaní úpravy de lege ferenda, bude riešiteľský tím pracovať s orgánmi z aplikačnej praxe a bude neustále konfrontovať svoje poznatky z výskumu s týmito orgánmi, čo by malo mať za následok napredovanie v stíhaní protiprávneho konania spojeného s možnou insolvenciou. Zároveň šírením výsledkov výskumu medzi orgány aplikačnej praxe by malo dôjsť k zefektívneniu procesu stíhania takéhoto konania a v konečnom dôsledku, k lepšej ochrane hospodárskeho zriadenia Slovenskej republiky. Prínosom tohto projektu bude aj dôkladnejšie rozvinutie spolupráce so zahraničím a udržiavanie získaných kontaktov za účelom zdokonalenia budúcej legislatívnej činnosti. Samotné využitie výsledkov výskumu najmä v podmienkach Slovenskej republiky primárne vyplýva z významu, ktorý má právna veda a právna prax v spoločnosti. Objasnenie aktuálnych problémov aplikačnej praxe, ako aj formulovanie novej právnej úpravy, a presadzovanie novej úpravy a postupov v praxi, alebo aspoň posilnenie znalostí o tejto úprave medzi orgánmi aplikačnej praxe bude mať významný dopad na právne a spoločenské prostredie v Slovenskej republike. Efektívna ochrana právnych vzťahov v rámci insolvenčného konania a konania pred samotnou insolvenciou je totiž nevyhnutným predpokladom pre úspešnú realizáciu a uplatňovanie svojich práv, domáhanie sa nárokov v prípade porušenia práv (v prípade právnej zodpovednosti), ako aj predpokladom pre ďalší rozvoj hospodárskeho zriadenia Slovenskej republiky.