Základné zásady prípravného konania

Zodpovedný riešiteľ:  JUDr. Filip Vincent

Začiatok riešenia: 01.06.2019

Koniec riešenia: 31.12.2019

Predmet výskumu:

Projekt Grant UK č. UK/177/2019Základné zásady prípravného konania“  je podporený grantovou schémou Grant mladých Univerzity Komenského v Bratislave, ktorá slúži na podporu výskumu a vývoja doktorandov na rôznych fakultách UK.

Jeho zodpovedným riešiteľom je JUDr. Filip Vincent, interný doktorand na Katedre trestného práva, kriminológie a kriminalistiky Univerzity Komenského v Bratislave, Právnickej fakulte.

Trestné právo predstavuje právne odvetvie, ktoré poskytuje možnosť najinvazívnejších zásahov do základných práv a slobôd sledujúc potrestanie páchateľa trestného činu ako prostriedok na vyvodenie trestnej zodpovednosti za spáchanie trestného činu, a preto v rámci jeho systematiky majú nezastupiteľné miesto základné zásady ako vedúce právne idey predmetného právneho odvetvia. Základné zásady predstavujú základné prvky právneho systému, na ktorých je právne odvetvie budované, a preto musí byť ich úprava precizovaná, logicky konzistentná a správne formulovaná. Základné zásady v rámci systému trestného práva plnia niekoľko nezastupiteľných funkcií.

V rámci riešenia projektu autor okrem všeobecného výskumu danej problematiky zameral pozornosť aj na tri špecifické otázky, avšak je potrebné skonštatovať, že pre ich precíznejšie riešenie je potrebné pokračovať v predmetnom výskume. Aktuálnosť riešenej problematiky je podporená tým, že základné zásady nachádzajú svoje uplatnenie v rámci súdnej judikatúry slovenských alebo medzinárodných súdnych inštancií, a tým pádom predstavujú stále sa vyvíjajúci podklad pre vedecký výskum.

Základným a zároveň najrozsiahlejším predmetom vedeckého výskumu v rámci realizácie projektu bolo detailné a konkrétne vymedzenie základných zásad prípravného konania ako ústredného vedeckého motívu. Prípravné konanie sa dá charakterizovať ako predsúdna časť trestného stíhania, v rámci ktorej je potrebné objasniť trestný čin a stotožniť jeho páchateľa.

Prvou špecifickou otázkou realizovaného výskumu je uplatňovanie zásady primeranosti a zdržanlivosti v aplikačnej praxi. Počas celého kalendárneho roka sú pravidelne medializované prípady, kedy dôjde zo strany verejnosti ku kritike postupu orgánov činných v trestnom konaní pri zasahovaní do základných práv a slobôd dotknutých subjektov, a teda či pri konkrétnom postupe orgánu činného v trestnom konaní nedošlo k porušeniu tejto zásady. Posledným prípadom, ktorý zarezonoval dosť výrazne verejnou mienkou, bol policajný zásah na Akadémii Policajného zboru v Bratislave, kde mala byť podľa viacerých verejne prezentovaných názorov porušená zásada primeranosti a zdržanlivosti. V konečnom dôsledku sa k zhodnoteniu porušenia tejto zásady v aplikačnej praxi väčšinou vyjadrí až súd v konečnom rozhodnutí v trestnej veci, keď analyzuje jednotlivé procesné úkony. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že predmetná špecifická otázka výskumu vyžaduje časovo náročnú prácu s rozhodnutiami z aplikačnej praxe, pričom pre stanovenie konkrétnych záverov tejto špecifickej výskumnej otázky sa vyžaduje časovo dlhšia realizácia vedeckého výskumu.

Druhou špecifickou otázkou skúmanou v rámci realizácie projektu bol výskyt jednotlivých základných zásad prípravného konania v súdnych rozhodnutiach. V rámci jednotlivých súdnych rozhodnutí, ktoré boli predmetom vedeckého výskumu pri realizovanom projekte, je možné skonštatovať, že súdy v rámci odôvodnení rozhodnutí často argumentujú tou-ktorou zásadou trestného práva vrátane základných zásad prípravného konania. Samozrejme, v analyzovaných rozhodnutiach bolo možné badať určité miesta v rámci jednotlivej argumentácie, kde by bolo vhodné podložiť určitý právny názor poukazujúc na určitú zásadu, avšak je potrebné vyzdvihnúť, že jednotlivé súdne autority pri odôvodňovaní svojich rozhodnutí využívajú argumentáciu s poukazom na základné zásady vrátane základných zásad prípravného konania.

Treťou špecifickou otázkou skúmanou v rámci realizácie projektu boli základné zásady, ktoré do slovenského trestného práva inkorporoval zákon č. 247/2017 Z. z. o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Predmetný zákon inkorporoval do slovenského trestného práva jednak základné zásady ochrany a podpory obetí, ktoré sa aplikujú aj počas prípravného konania, a tiež včlenil priamo do zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov novú zásadu týkajúcu sa ochrany práv poškodených, ktorá tiež nachádza svoje uplatnenie v aplikačnej praxi počas prípravného konania. V rámci riešenia tejto otázky sa autor podrobnejšie  zaoberal aj subjektmi poskytujúcimi pomoc obetiam trestných činov ako novými inštitúciami na pomoc obetiam trestných činov, pričom zhodnotil, že v súčasnosti nefunguje taký počet týchto subjektov, aby sa dalo skonštatovať, že je zabezpečovaná podpora a pomoc obetiam trestných činov v rámci celého územia Slovenskej republiky.

Niektoré zo skúmaných špecifických otázok počas realizácie projektu sa odprezentovali na medzinárodných vedeckých konferenciách, ako aj v následne odovzdaných vedeckých príspevkoch a vedeckých článkoch. Komplexnosť výstupov nie je možné ešte jednoznačne definovať, pretože grant má relatívne krátke časové trvanie, a pre dôsledné závery vyplývajúce z realizácie predmetného výskumu je potrebné pokračovať vo vedeckom výskume.