Grant: Univerzita Komenského v Bratislave
Začiatok riešenia: 19. apríla 2019
Koniec riešenia: 31. 12. 2019
Zodpovedný riešiteľ: JUDr. Martin Gregor
1. Praefatio alebo úvodné slová k čitateľovi
Univerzita Komenského v Bratislave dlhodobo vyvíja úsilie, aby vedeckému dorastu poskytla vhodné prostredie pre rozvoj ich schopností. Jedným z prostriedkov tejto podpory je aj každoročné udeľovanie Grantu Univerzity Komenského, ktorý je určený doktorandom v dennej forme štúdia. Tento grant priateľskou formou simuluje prostredie veľkých vedeckých projektov, čo je nesmierne prínosné pre ďalšiu orientáciu doktoranda vo vedeckom svete. Je mu pridelené určité kvantum subvencií, prostredníctvom ktorých môže nadobudnúť odbornú literatúru alebo sa zúčastniť na vedeckých konferenciách. Minulý rok som mal aj ja česť participovať na predmetnom druhu výskumu. Išlo o jedinečnú príležitosť, ktorú možno plne odporúčať aj ostatným kolegom – doktorandom.
2. Predmet výskumu
K predloženiu grantového projektu s týmto názvom ma viedlo niekoľkoročné pozorovanie rozhodovacej činnosti Európskeho súdu pre ľudské práva v oblasti ochrany slobody myslenia, svedomia a náboženského presvedčenia podľa čl. 9 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V rámci posudzovania jednotlivých káuz veľmi často do popredia vystupoval konflikt medzi právami jednotlivca a všeobecným záujmom spoločnosti. Jednotlivec sa zvyčajne domáhal, aby mohol prejavovať svoje náboženské presvedčenie navonok určitými – často netradičnými – spôsobmi (túto sféru často nazývame forum externum). Oproti uplatňovaniu tohto práva však často stál záujem celej spoločnosti. Mohlo byť v rozpore napríklad s ochranou práv a slobôd iných, požiadavkami verejnej bezpečnosti, zaistením verejného poriadku, či ochrany zdravia a morálky (prípadné konotácie s princípom proporcionality sú úplne na mieste). V jednotlivých rozhodnutiach Európskeho súdu pre ľudské práva vystupuje tento konflikt razantne do popredia najmä v bohatej a pomerne frekventovanej judikatúre o nosení islamských šatiek a zakrývaní tváre moslimkami (aby sme dosiahli pohlavnú vyváženosť treba doplniť, že v poslednom čase sa možno stretnúť už aj s rozhodnutiami o nosení turbanov, čiapočiek a ďalších odevných doplnkov moslimov). Môj výskum sa však zameral na vyhľadávanie a analýzu tohto konfliktu v situáciách, ktoré síce nie sú v judikatúre natoľko časté, ale o to viac sa dotýkajú bežného života.
3. Ciele výskumu
Moja výskumná činnosť spočívala jednak v sústavnom monitorovaní najnovšej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) v oblasti ochrany náboženskej slobody, vrátane exploatácie a pokusov o podrobnú analýzu jeho starších rozsudkov. Hlavným cieľom tohto výskumu však bolo zistenie, či existujú nejaké tendencie, resp. zovšeobecňujúce pravidlá, ktoré Európsky súd pre ľudské práva používa pri riešení konfliktu medzi jednotlivcom a spoločnosťou používa v tejto oblasti.
Počas riešenia tohto projektu som sa zameral jednak na všeobecné aspekty judikatúry ESĽP v oblasti čl. 9 Dohovoru, ako aj na konkrétne otázky, ktoré vznikajú v rámci uplatňovania náboženskej slobody jednotlivca. V prvom prípade sa jednalo o posúdenie celkového vzťahu náboženstva a spoločnosti podľa štrasburskej doktríny, z ktorého vyplývajú zásadné konzekvencie aj pre hranice slobodného správania jednotlivca vo verejnom priestore a akceptáciu tohto nábožensky motivovaného konania zo strany právneho poriadku. Zameral som sa na analýzu tém ako sekularizmus v rozhodnutiach ESĽP, či vplyv zaužívaných princípov jeho doktríny na náboženskú slobodu (tzv. margin of appreciation, dynamická evolutívna teória výkladu Dohovoru).
Vo vzťahu k špecifickým problémom náboženskej slobody jednotlivca a záujmov spoločnosti som si zvolil oblasti, ktoré sú síce pomerne netradičné, ale o to viac poznačené absenciou hlbšieho výskumu v slovenských podmienkach. Išlo najmä o výskum náboženskej slobody osôb vo výkone väzby a vo výkone trestu odňatia slobody podľa judikatúry ESĽP, či vzťah náboženskej slobody k daňovému právu.
3. Dosiahnuté výsledky
Poznatky a skúsenosti, ktoré som nadobudol v rámci opísaného výskumu, boli analyzované vo viacerých publikačných výstupoch. Osobitne by som upozornil na článok o aktuálnych tendenciách ochrany náboženskej slobody v judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý bol publikovaný v rámci renomovaného českého periodika pre otázky cirkevného a konfesného práva s názvom „Revue církevního práva“. Tohto roku bol tento časopis zaradený na zoznam indexovaných časopisov v databáze SCOPUS.[1]
Spomenúť možno tiež dve aktívne vystúpenia na medzinárodných vedeckých konferenciách v Českej republike, obe sa konali na pôde Právnickej fakulty Masarykovej univerzity v Brne. Poskytli fórum pre načrtnutie mojich poznatkov kolegom a prítomným expertom v danom odbore, pričom nechýbal ani priestor pre vzájomnú diskusiu o týchto otázkach.[2] Téma náboženskej slobody dominovala aj v rámci dvoch mojich vystúpení na domácich podujatiach, medzinárodných vedeckých konferenciách na domovskej Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a Právnickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave.[3]
O mimoriadne zaujímavom aspekte náboženskej slobody a jej vzťahu k daňovej povinnosti a daňovému právu, som publikoval článok v časopise Justičná revue.[4] Určité zavŕšenie môjho výskumu predstavovala štúdia charakteru vedeckej monografie, v ktorej som aplikoval nadobudnuté poznatky o rozhodovacej činnosti Európskeho súdu pre ľudské práva vo vzťahu k pomerom v Slovenskej republike. Išlo o bližšie rozpracovanie témy náboženskej slobody zadržaných, prípadne odsúdených osôb v ústavoch na výkon väzby a v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody. Táto monografická štúdia bola publikovaná v spoluautorstve s JUDr. Andrejom Belešom, PhD.[5]
4. Prínos pre prax
Už Viktor Knapp hovoril o induktívnom, aplikačnom a verifikačnom vzťahu vedy a praxe.[6] Veda z praxe vychádza a pokúša sa o riešenie jej problémov, pričom v tomto kolobehu opätovne nastupuje prax, aby vedecké výsledky aj potvrdila. Z jeho apológie jasne vyplýva, že aj akademici môžu pokojne spávať, keďže ich práca má v konečnom dôsledku tiež nejaký praktický dosah. Nebudeme sa však zakrývať teoretickými frázami, aby napokon tento grant neostal odhalený, ale tieto neohrabané poznámky, nahradíme (relatívne) vecnými konštatáciami.
Na základe tohto výskumu som dospel k záveru, že v slovenských reáliách sa nie vždy dostatočne rešpektujú štrasburské štandardy v oblasti ochrany náboženskej slobody odsúdených. Kým väčšinové náboženstvá sú inštitucionálne aj prakticky veľmi dobre zabezpečené, v prípade náboženských minorít by mohli byť mnohé sťažnosti pred ESĽP proti Slovenskej republike úspešné. Potvrdilo nám to interview a anketa s viacerými väzenskými duchovnými z praxe.
Ďalšou stránkou tohto výskumu bola analýza daňových aspektov náboženskej slobody. V komparatívnej analýze európskych krajín bolo poukázané na to, že v tejto oblasti sa veľmi výrazne uplatňuje právo štátu na voľné uváženie (margin of appreciation). Neexistuje žiadne právo na tzv. daňovú výhradu vo svedomí, ktorá by umožňovala neplatiť dane z dôvodu náboženského presvedčenia, či neprekonateľného, mystického odporu voči tomu, na čo štát vyzbierané prostriedky vynakladá (upozorňujeme čitateľa, že v praxi sa tieto námietky jednotlivcov reálne vyskytli a nejedná sa o vtip). Vtipom nebol ani istý rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva, v ktorom sťažovatelia odmietali platiť dane z dôvodu, že ich daňové evidenčné číslo obsahovalo odkaz na Satana (666) a jazdcov z Apokalypsy (číselné označenie príslušnej state z Jánovho evanjelia).[7] V ďalšom slede som sa pokúsil analyzovať aj problematiku daňových asignácií v prospech cirkevných inštitúcií a prípustnosť tzv. cirkevných daní.
Vo viacerých výstupoch som sa však predovšetkým pokúsil o prehľadnú sumarizáciu relevantných rozhodnutí ESĽP v tejto oblasti, hľadanie ich vzájomných súvislostí a dôslednú analýzu, ktorá môže slúžiť na účely lepšieho pochopenia rozhodovacej činnosti ESĽP. Týmto teoretickým postulátom sa (ako už spomínaný Knapp) vraciam do prapôvodu teórie, z ktorej som vzišiel.
[1] GREGOR, Martin. Aktuálne tendencie ochrany náboženskej slobody v judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva. In: Revue církevního práva (Church Law Review), 2018, roč. 24, č. 4, s. 33-46.
[2] GREGOR, Martin. Sekularizmus v judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva. In: Weyrovy dny právní teorie 2018. Sborník z konference. Brno: Masarykova univerzita, 2018, s. 139-155; GREGOR, Martin. Ochrana náboženskej slobody vo „väzniciach“ z pohľadu Európskeho súdu pre ľudské práva. In: Církev a stát 2018. Sborník. Brno: Masarykova univerzita, 2018, s. 34-51.
[3] GREGOR, Martin. Dilemy sudcovského rozhodovania: súdna zdržanlivosť a súdny aktivizmus v judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva na príklade náboženskej slobody. In: Sudcovské rozhodovanie: Záruky a prekážky spravodlivého procesu. Bratislava: Wolters Kluwer, 2018, s. 144-168; GREGOR, Martin. Pontifex maximus: Ústavné zakotvenie a právomoci najvyššieho kňaza v období rímskej republiky. In: Právny štát – medzi vedou a umením: Právne aspekty zriadenia Rímskej ríše a Katolíckej cirkvi (Trnavské právnické dni 2018). Bratislava: Wolters Kluwer, 2019, s. 26-39.
[4] GREGOR, Martin. Daňové aspekty náboženskej slobody v judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva. In: Justičná revue, č. 11, roč. 70, 2018, s. 1175-1189.
[5] GREGOR, Martin – BELEŠ, Andrej. Zabezpečenie náboženskej slobody osôb vo výkone väzby a výkone trestu odňatia slobody v podmienkach Slovenskej republiky. In: Acta Facultatis Iuridicae Universitatis Comenianae, č. 2, roč. 37, 2018, s. 3-44.
[6] KNAPP, Viktor. Vědecká propedeutika pro právniky. Praha: Eurolex Bohemia, 2003, s. 30.
[7] Skugar a ostatní proti Rusku, č. 40010/04 z 3. decembra 2009.