Grant: APVV, aplikovaný výskum
Odberateľ výsledkov: Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu
Začiatok riešenia: 1.8.2018
Koniec riešenia: 31.7.2022
Zodpovedný riešiteľ: doc. Mgr. Ján Škrobák, PhD.
Predmet výskumu
Môže sa občan Nemeckej spolkovej republiky prihlasovať do slovenských služieb eGovernmentu prostredníctvom svojho elektronického občianskeho preukazu? Za akých podmienok? Odpoveď na tieto, ale aj ďalšie otázky dáva nariadenie EP a Rady 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES (ďalej len „nariadenie eIDAS“).
Prijatie legislatívy, ktorá zabezpečuje, aby sa občania EÚ mohli prostredníctvom domácich prostriedkov elektronickej identifikácie autentifikovať (napr. elektronický občiansky preukaz) do online služieb poskytovaných inými členskými štátmi EÚ, do značnej miery ovplyvní aj právny poriadok Slovenskej republiky a elektronickú podobu výkonu verejnej moci v Slovenskej republike.
Členovia riešiteľského kolektívu budú okrem iného skúmať ako vykladať pojmy nariadenia eIDAS (napr. online služba, subjekt verejného sektora, online služby poskytované subjektom verejného sektora) v zmysle právneho poriadku Slovenskej republiky. Taktiež sa budú zaoberať otázkami, do ktorých online služieb poskytovaných subjektom verejného sektora SR sa môžu občania EÚ autentifikovať a ktoré služby môžu občania EÚ reálne využiť? Čo v prípade ak neumožní SR autentifikáciu a využitie konkrétnej služby eGovernmentu? Kto bude v takýchto prípadoch zodpovedný?
Dôležitou otázkou, ktorou sa členovia riešiteľského kolektívu budú zaoberať je aj problematika ochrany osobných údajov a bezpečnosť v rámci cezhraničnej autentifikácie. V tejto súvislosti vzniká celý rad otázok. Ako súvisí nariadenie eIDAS so smernicou NIS a GDPR v rámci oznamovania incidentov?
Na nariadenie eIDAS nadväzuje nariadenie o jednotnej digitálnej bráne, ktorého cieľom je v plnej miere modernizovať verejné administratívne služby a poskytnúť digitálny prístup verejnosti ako základný prvok tohto procesu. Cezhraniční používatelia sa budú môcť identifikovať a autentifikovať elektronicky pomocou mechanizmov zabezpečených implementáciou nariadenia eIDAS, čím môže dochádzať k vytváraniu duplicitných elektronických identít.
Dôležitú úlohu pri riešení tohto projektu zohráva Úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu (ďalej len „ÚPVII“), ktorý je odberateľom výstupov projektu. Praktické skúsenosti ÚPVII, ktorý zodpovedá okrem iného aj za otázky týkajúce sa cezhraničnej autentifikácie, pomôžu riešiteľskému kolektívu zamerať sa na praktické problémy skúmanej problematiky. Spolupráca s tak významným orgánom verejnej moci, čo do vecného zamerania skúmanej problematiky môže výrazne dopomôcť k aplikácii navrhovaných riešení.
Ciele projektu
Členovia riešiteľského kolektívu stanovili nasledujúce základné ciele:
- Analýza stavu de lege lata právnej úpravy týkajúcej sa vzájomného uznávania prostriedkov elektronickej identifikácie na úrovní právneho poriadku Slovenskej republiky, ako aj práva EÚ.
- Navrhnutie úpravy de lege ferenda na úrovni právneho poriadku Slovenskej republiky vo vzťahu k zefektívneniu poskytovania a využívania elektronických služieb verejnej správy, a to nielen z pohľadu občanov Slovenskej republiky, ale aj občanov iných členských štátov EÚ, ktorí budú oprávnení pomocou svojich prostriedkov elektronickej identifikácie (napr. elektronický občiansky preukaz) využívať slovenské elektronické služby verejnej správy.
- Zvýšenie povedomia a informovanosti o skúmanej problematike medzi orgánmi verejnej moci, ktoré zodpovedajú za identifikáciu a autentifikáciu osôb do elektronických služieb verejnej správy, ako aj medzi samotnými poskytovateľmi elektronických služieb verejnej správy a osobami (fyzické osoby, fyzické osoby podnikatelia a právnické osoby), ktoré budú chcieť využívať elektronické služby verejnej správy Slovenskej republiky, ako aj v iných členských štátoch EÚ.
Dosiahnuté výsledky
V rámci prvej fázy projektu, ktorá končí v decembri 2019, dôjde k analýze aktuálneho právneho stavu v podmienkach SR a EÚ v rovine právnej úpravy aj právnej praxe. Nemožno opomenúť ani horizontálnu komparáciu právnej úpravy s úpravou v okolitých štátoch. Za tým účelom členovia riešiteľského kolektívu budú analyzovať formálne pramene práva vybraných štátov, ako aj komentáre a zahraničnú odbornú literatúru.
Členovia riešiteľského tímu sa zúčastnia na domácich a zahraničných konferenciách, kde nadviažu spoluprácu so zahraničnými pracoviskami a expertmi špecializujúcimi sa na skúmanú problematiku.
Výsledky uskutočnenej analýzy a porovnania so zahraničnou právnou úpravou, ako aj zhodnotenie a alternatívy ich premietnutia do nášho právneho poriadku budú prezentované na medzinárodnej vedecko-výskumnej konferencii, ako aj v podobe publikácií vo vedeckých a odborných časopisoch, čím bude vytvorený priestor pre širšiu odbornú diskusiu o týchto poznatkoch.
Prínos pre prax
Zodpovedanie právnych otázok týkajúcich sa vzájomného uznávania prostriedkov elektronickej identifikácie a vytvorenie návrhov de lege ferenda pomôže orgánom verejnej moci zlepšiť prístup občanom EÚ k slovenským službám eGovernmentu. Konkrétne návrhy môžu pozitívne ovplyvniť mieru využívania elektronických služieb, ktoré sú poskytované v rámci SR, ako aj vznik nových elektronických služieb.
V tejto súvislosti je potrebné podotknúť, že návrhy de lege ferenda, ktoré by umožnili oznamovať schémy elektronickej identifikácie aj súkromnému sektoru, tak ako to umožňuje nariadenie eIDAS, by priniesli želaný pokrok a zjednodušenie v oblasti identifikácie a autentifikácie do elektronických služieb nie len verejného sektora, ale aj súkromného sektora.
Pripravované aktivity
Vedecká konferencia:
Bratislavské fórum o elektronickej identifikácii 2019
18.10.2019
Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta