Teoreticko-právne reflexie vzťahu práva a ideológie

Zodpovedný riešiteľ: Mgr. Nikolas Sabján, LL.M

Začiatok riešenia: 01.06.2019

Koniec riešenia: 31.12.2019

Predmet výskumu a analýza súčasného stavu:

Projekt Grant UK č. UK/388/2019 s názvom „Teoreticko-právne reflexie vzťahu práva a ideológie“ je podporený grantovou schémou Grant Univerzity Komenského v Bratislave, ktorý slúži na podporu výskumu interných doktorandov v rámci Univerzity Komenského v Bratislave.

Problematiku vzťahu práva a ideológie je možné považovať za pomerne „zanedbanú“ v právnej teórii a v právnej filozofii, najmä v stredoeurópskom priestore. Ide o pomerne komplexnú otázku, ktorou sa zaoberala primárne kritická právna teória. Rovnako je možné konštatovať, že aj samotná kritická právna teória nie je v súčasnosti predmetom diskurzu v kontexte slovenskej právnej teórie, pričom by si bezpochyby zaslúžila bližšiu pozornosť.

Domnievam sa, že absencia tejto problematiky v odborných diskusiách vo veľkej miere súvisí s rokom 1989, a to konkrétne s nasledujúcim historickým obdobím, v ktorom niektorí teoretici prichádzajú s tézou (v súčasnosti už mierne ošúchanou) o „konci dejín“, ktorá bola v tomto období dominantná a proklamovala víťazstvo liberálneho kapitalizmu a zanechanie ideologických zápasov. Z tohto dôvodu sa zanechala taktiež aj problematika samotnej ideológie, ako i jej vzťah k právu.

Takisto je možné badať istú apatiu a predsudky voči samotnej kritickej právnej teórii, ktorá častokrát radikálnym spôsobom kritizuje, resp. „dekonštruuje“ tradičnú právnu doktrínu a poukazuje na jej ideologický charakter alebo vnútorné kontradikcie. Problematickým sa javí aj tá skutočnosť, že predstavitelia a predstaviteľky kritickej právnej teórie vo všeobecnosti sympatizujú s ľavicovými hodnotami a opierajú sa v ich teoreticko-právnych analýzach o teoretické inštrumentárium marxistickej alebo post-marxistickej tradície, ktoré sú vnímané pomerne negatívne v česko-slovenskom, resp. stredoeurópskom priestore.[1]

Analýza vzťahu práva a ideológie je však v rámci kritickej právnej teórie, ako aj v právnej vede v širšom zmysle často problematická, keďže pojem ideológie je koncipovaný príliš reštriktívne, vymedzený nejasne, alebo v niektorých prípadoch chýba samotná definícia ideológie. Problematickým sa javí aj nedostatočné vysvetlenie vzťahu medzi ideológiou a právom, resp. bližší opis a teória fungovania ideológie v oblasti práva. Z uvedených dôvodov je priam žiaduce, aby sme uskutočnili skutočne komplexnú a serióznu analýzu tejto problematiky, čo je aj samotným cieľom predmetného grantu.

V súčasnosti (najmä v zahraničnej, no čiastočne aj v stredoeurópskej právnickej literatúre) možno identifikovať niekoľko otázok týkajúcich sa vzťahu práva a ideológie. Príkladmo môžeme uviesť otázku kritiky ideologického charakteru právneho štátu alebo v stredoeurópskom priestore je to kritická analýza súvisiaca s post-komunistickou privatizáciou a jej ideologický základ. Ďalej by sme mohli spomenúť právno-filozofické smery nadväzujúce na kritickú právnu teóriu, ako napríklad rasová kritika práva, ktorá vznikla v Spojených štátoch, a na ktorú nadviazal aj novovytvorený prúd právnej kritiky v Európe, a to Critical Romani Theory – rómska kritika práva. Do tejto skupiny právnej teórie môžeme zaradiť aj Queer Theory a právo, ktorá sa zameriava na otázky sexuálnej identity a sexuálnej orientácie, alebo aj feministickú kritiku práva. Uvedené smery priamo súvisia s problematikou ideológie v kritickom zmysle, pretože sa zameriavajú na možnú zaujatosť práva voči určitým marginalizovaným skupinám v spoločnosti. Inými slovami, teoretici a teoretičky týchto smerov poukazujú na ideologický charakter práva v tom zmysle, že právo priamo alebo nepriamo znevýhodňuje určitú skupinu osôb (napr. Rómovia alebo sexuálne menšiny), a teda legitimizuje nespravodlivé hierarchické vzťahy.

Dôležitou otázkou je aj samotná definícia konceptu ideológie, ktorá je jednou z najdiskutovanejších v oblasti spoločenských vied. Odborná literatúra chápe koncept ideológie vo viacerých významoch. Vo všeobecnosti je možné rozlišovať medzi neutrálnym a kritickým chápaním ideológie. Pod neutrálnym používaním tohto pojmu rozumieme opis, resp. zaradenie ideí do určitého hodnotového rámca – to znamená, že môžeme hovoriť napríklad o ideológii liberálnej, socialistickej, komunistickej, fašistickej a podobne. Oproti tomu, kritické chápanie ideológie poukazuje na skryté mechanizmy, prostredníctvom ktorých sa zabezpečuje legitimizácia a naturalizácia nespravodlivej moci, nerovností rôzneho charakteru, ako aj vzťahy hierarchie a dominancie v spoločnosti, resp. sociálna stratifikácia.

Ciele výskumu:

Hlavným cieľom predloženého projektu je analýza vybraných problémov týkajúcich sa vzťahu práva a ideológie, ako aj vymedzenie základných teoreticko-metodologických východísk kritickej právnej teórie, na základe ktorých je následne možné ju odlíšiť od tradičnej, resp. „dogmatickej“ právnej teórie. Máme jednoznačne za to, že v akademickom a právnom diskurze absentuje systematická a komplexná analýza vymedzenej problematiky. V predmetnom projekte sa budeme venovať najmä interakcii práva a ideológie, t. j. akú úlohu zohráva ideológia v práve, a naopak, čo možno rozumieť pod právom ako ideológiou?

Ak nazeráme na koncept ideológie v kritickom zmysle (tak, ako sme opísali vyššie a ako ho aplikovala aj kritická právna teória), musíme sa zamerať na nasledovnú otázku: má právo tendenciu k legitimizácii a naturalizácii nespravodlivej moci a sociálnej stratifikácie? Pokiaľ hovoríme o ideológii v práve, je dôležité zamerať sa na prítomnosť ideológie pri interpretácii práva alebo v rámci rozhodovania súdnymi autoritami a inými inštitúciami.

Domnievame sa, že pre komplexnú analýzu vymedzených otázok je nutné využiť a aplikovať teoretické reflexie aj z iných vedných disciplín. To znamená, že vedecký projekt musí mať interdisciplinárny charakter. Preto sa v našom vedeckom projekte opierame a čerpáme vedomosti aj z iných vedných disciplín, ako napríklad filozofia, sociológia alebo psychoanalýza.

Podľa nášho názoru sú pri analýze vzťahu práva a ideológie z kritickej perspektívy užitočné teórie slovinského filozofa Slavoja Žižeka, ktorý predkladá pomerne netradičnú koncepciu ideológie. Sám Žižek pri jeho teórii ideológie kombinuje aspekty Marxovej sociálnej kritiky, Heglovej filozofie a Lacanovej psychoanalýzy. V rámci naplnenia cieľov vedeckého projektu sa teda budeme opierať o Žižekovu teóriu ideológie, ktorú možno podľa nášho názoru aplikovať aj v právnej oblasti. Našou ambíciou je priniesť inovatívne prvky do právnej vedy aj z iných spoločenskovedných disciplín, na základe ktorých možno lepšie a komplexnejšie pochopiť ideologické aspekty právneho systému.

Dôležitým cieľom projektu je samozrejme aj publikovanie získaných vedeckých poznatkov prostredníctvom vedeckých článkov a iných publikácií. Zodpovedný riešiteľ projektu skoncipoval dva výstupy, ktoré budú publikované na jar, resp. v letných mesiacoch r. 2020. Tieto boli prezentované na medzinárodných vedeckých konferenciách na Slovensku a v zahraničí (Česká republika). Ide o nasledujúce výstupy:

Kritika ideológie práva v právnej teórii Hansa Kelsena a jej význam pre súčasnosť

príspevok prezentovaný na medzinárodnej vedeckej konferencii „Dny práva 2019.“

Autoritársky populizmus ako výzva a symptóm (neo)liberálnej demokracie: perspektíva z „ľavej hemisféry“

príspevok prezentovaný na medzinárodnej vedeckej konferencii „Olomoucké debaty mladých právniku 2019.“

Výsledkami vedeckého výskumu sú aj nasledovné publikácie:

Teoreticko-metodologické východiská kritickej právnej vedy

In: Weyrovy dny právní teorie 2019 [elektronický zdroj]. – ISBN 978-80-210-9444-4. Brno : Právnická fakulta Masarykovy univerzity v Brně, 2019, s. 205-221

Problematika „ilúzie“ v marxistickej a post-marxistickej teórii ideológie

In: Marxizmus stále živý. K prehodnoteniu učenia K. Marxa v súčasnom právnom a ekonomickom myslení. [elektronický zdroj]. – ISBN 978-80-571-0171-0. Bratislava : Wolters Kluwer, 2019, s. 16-27.

[1] Z perspektívy kritickej právnej teórie bol problematickým aspektom právneho systému, resp. právnej teórie jeho konzervatívny charakter, ktorý sa prejavoval jeho nereformovateľnosťou, antipatiou voči zmene a imunitou voči kritickejším prístupom. Konzervatívnosť práva odôvodňovali, okrem iného, absenciou morálnej a politickej imaginácie medzi predstaviteľmi právnej profesie, neschopnosťou uvedomiť si a prijať zodpovednosť za dopady existujúceho právneho systému, alebo jednoducho spokojnosť so status quo, neochotu argumentovať za dosiahnutie (často skromných) zmien, či falošné presvedčenie o nevyhnutnosti a nezmeniteľnosti existujúceho usporiadania spoločnosti. Zámerom kritickej právnej teórie teda bolo využitie práva na progresívnejšie účely.
Pre predstaviteľov a predstaviteľky kritickej právnej teórie nebola podstatná iba právna teória, ale považovali za nevyhnutné politicky sa angažovať a stimulovať sociálne vedomie v rámci právnickej profesie.