Zodpovedný riešiteľ: Mgr. Olexij M. Meteňkanyč
Začiatok riešenia: 01.06.2019
Koniec riešenia: 31.12.2019
Predmet výskumu a analýza súčasného stavu:
Projekt Grant UK č. UK/293/2019 s názvom „Ageizmus, starnutie a vysoký vek v práve“ je podporený grantovou schémou Grant Univerzity Komenského v Bratislave, ktorý slúži na podporu výskumu interných doktorandov v rámci Univerzity Komenského v Bratislave.
Výber tejto problematiky nie je náhodný. Starnutie a vysoký vek sú nevyhnutnosťou každej jednej populácie, národa či civilizácie. Ide o neodvratný jav, ktorý zasahuje do všetkých sfér každodenného života a je mu nutné venovať osobitnú pozornosť. O to viac je to naliehavé v súčasných európskych demokratických krajinách, kde výrazným spôsobom sa nám zvyšuje počet seniorov a percento starších ľudí v spoločnosti neustále narastá a bude rásť aj v najbližšom dlhodobejšom časovom horizonte.[1] Uvedené však otvára celú škálu naliehavých a doteraz neznámych otázok, ktoré je potrebné zodpovedať, ako aj ich stavať do centra našej pozornosti. Nenechajme sa však zmiasť tým, že mnohí uvedenú problematiku zaraďujú do sociologickej sféry záujmu. Právo, tak ako v každej sfére života, má nezastupiteľné miesto aj v tomto smere a otvára sa celý diapazón okruhov a tém, na ktoré musí reagovať v súvislosti s problematikou starnutia a vysokého veku súčasnej populácie.
Jednou z týchto tém je ageizmus (z angličtiny ageism, resp. niekedy sa používa aj agism), inak povedané ide o stereotypizáciu (používanie neopodstatnených a neoverených predsudkov) a diskrimináciu jednak jednotlivcov, ako aj skupín na základe ich veku. S uvedeným pojmom prichádza už v roku 1969 Robert Neil Butler, prvý riaditeľ Národného inštitútu pre starnutie (The National Institute on Aging),[2] ktorý ho využíval na popísanie diskriminácie voči seniorom, často aj v komparácii so sexizmom či rasizmom.[3] Práve Butler, ako aj neskôr ďalší vedci[4], poukazovali na to, ako často je skupina seniorov diskriminovaná z dôvodu ich veku, resp. minimálne je odsúvaná na okraj spoločenského záujmu. K uvedenému však môže dochádzať náhodne (podvedome), ale často môže byť i samotné právo diskriminačné voči seniorom.
Podľa rôznych zdrojov[5] možno ageizmus identifikovať a dokumentovať minimálne v nasledujúcich oblastiach spoločenského života:
- Občianstvo (problém participácie seniorov vo verejnom, resp. i v tom politickom živote,[6] často sú označovaná ako občania druhej triedy),
- Pracovný trh (marginalizácia seniorov, nezamestnanosť, nižšie platové ohodnotenie oproti iným vekovým skupinám, diskriminácia pri pohovoroch[7] a pod.),
- Dôchodkový systém (predčasné dôchodky, samotné fungovanie systému, ktorému už dlhodobo hrozí kolaps, keďže priebežné dôchodkové systémy už nedokážu plniť svoje poslanie[8]),
- Zdravotná starostlivosť (zrejme jedna z tých najcitlivejších a najrozpornejších oblastí, keďže diskusie majú viacero rovín. V tej všeobecnej sa poukazuje na to, že náklady na zdravotnú (a i sociálnu) starostlivosť sa v rámci starnúcich spoločností budú neustále navyšovať. Naopak v rámci tej individuálnej roviny sa poukazuje, že sa seniorom nedostáva príslušnej zdravotnej starostlivosti ako má, najčastejšie napr. stanovenie reštriktívnej rozpočtovej politiky voči liečbe seniorom a obmedzovanie výdavkov na ňu, ako aj samotné zneužívanie a zlá starostlivosť o seniorov/pacientov a pod.),
- Starostlivosť o duševné zdravie (časté zanedbávanie preventívnych opatrení voči rôznym druhom mentálnych chorôb),
- Sociálne dávky (ich absencia, resp. nedostatočná výška),
- Životné prostredie seniorov (priestorová segregácia, bariéry voľného pohybu),
- Média (prezentácia neobjektívneho/nelichotivého obrazu staroby a seniorov, resp. i ich neviditeľnosť, t.j. sa im nevenuje žiaden priestor),
- Vzdelávanie (nerovný prístup oproti iným vekovým kategóriám),
- Imigrácia (voči starším migrantom, mladší sú lepší – lacná pracovná sila) a pod.
Neopomínajme však aj iné oblasti, ktoré súvisia s ageizmom, resp. starnutím našej populácie a aj právom. Spomeňme len niektoré z nich ako eutanázia (nielen seniorov, aj keď v ich prípade to hrá skutočne veľkú rolu, ide o základnú otázku, či by sme nemali zaviesť uvedený právny inštitút do nášho právneho poriadku, minimálne v prospech tých starších), vekový strop sudcov (má význam stanovovať celoplošne vek odchodu sudcov zo súdnych stolíc? Nie sú práve najstarší sudcovia tí, ktorí môžu nám najviac dať, viď v americkom prostredí sudcov ako Oliver Wendell Holmes jr. alebo Learned Hand?), otázka deliktuálneho konania[9] seniorov, ako aj postavenie seniorov ako obetí pri deliktuálnom konaní, problematika dôchodkového veku a jeho ústavného zakotvenia a pod.
Uvedených oblastí je oveľa viac, avšak vyššie uvedené nech slúžia ako príklad, aké pestré a interdisciplinárne právne oblasti ovplyvňuje starnutie populácie a ageizmus v práve.
Ciele výskumu:
Hlavným cieľom predloženého projektu je analýza vybraných problémov týkajúcej sa ageizmu a starnutia populácie v práve, nakoľko máme za to, že uvedenej problematike nie je venovaná dostatočná komplexná pozornosť, a to ani v akademickej sfére. Pričom v rámci našej analýzy by sme sa nechceli obmedziť len na právne východiská, nakoľko tie nebudú za všetkých okolnosti postačujúce. V tomto smere sme chceli do našej analýzy zahnúť poznatky z ekonomických teórii, sociológie, psychológie či aj politológie. Naším cieľom je, aby konečné výstupy tohto projektu ako extrakty získaných poznatkov, boli nielen užitočné pre právnikov a právnu vedu, ale slúžili ako impulz na rozprúdenie širšej odbornej diskusie v celej spoločnosti.
Rovnako je naším zámerom poskytnúť aj kritický pohľad na úlohu práva v týchto otázkach. Je otázne, či je potrebné zakaždým zasahovať do spoločenského života legislatívou napr. v prípade ústavne zakotveného dôchodkového veku. V neposlednom rade obsahom analýzy tejto problematiky je aj autorove právne posúdenie súčasného právneho stavu týkajúceho sa danej problematiky a návrhy de lege ferenda pri určitých právnych inštitútoch (ako napríklad pri otázke vekového stropu sudcov a pod.)
Nemenej dôležitým cieľom projektu je publikovanie identifikovaných vedeckých poznatkov prostredníctvom vedeckých článkov, resp. inej formy vedeckej publikácie. V doterajšom priebehu projektu zodpovedný riešiteľ skoncipoval dva výstupy, ktoré budú publikované na prelome rokov 2019 a 2020. Zodpovedný riešiteľ taktiež prezentoval svoje závery na medzinárodných vedeckých konferenciách konaných na Slovensku a v zahraničí (Olomouc, Česká republika). Predmetné výstupy sú:
- Ageizmus, starnutie populácie a vysoký vek v práve (príspevok bol prezentovaný aj na medzinárodnej zahraničnej konferencii Olomoucké debaty mladých právniků 2019).
- Stanovenie vekových hraníc prostredníctvom práva – možná prítomnosť ageizmu? [príspevok bol prezentovaný na medzinárodnej konferencii VII. slovensko-české stretnutie doktorandov a postdoktorandov (z odborov právnej histórie, romanistiky a príbuzných vedných odborov) konanej v Banskej Bystrici].
[1] Zaujímavým príkladom uvedeného je práve Slovenská republika. Terajšia populácia Slovenskej republiky je jednou z najmladších v EÚ. Dokonca ešte v roku 2014 sa uvádzala ako tretia najmladšia v EÚ (hneď po Írsku a Cypre). Avšak už podľa správy Európskej komisie z roku 2018 zameranej na starnutie populácie v rámci členských štátov EÚ sa dá predpokladať, že percento seniorov (t. j. osôb starých 65 rokov a viac) bude v roku 2020 tvoriť 16,9 % celkového obyvateľstva Slovenska. V roku 2012 to bolo ešte len 13,1 %. Súčasne sa predpokladá, že v roku 2030 už pôjde o číslo pohybujúce sa okolo hodnoty 21,2 %. Rastúci trend podielu seniorov na celkovej populácii Slovenska je predpokladaný aj v nasledujúcich dekádach. Viaceré prognózy sa zhodujú v tom, že v rokoch 2050-2060 pôjde už o viac ako 30 % obyvateľstva. V priebehu štyridsiatich rokov (od r. 2020 do r. 2060) sa má takmer zdvojnásobiť celkový podiel seniorov v rámci štruktúry obyvateľstva (z 16,9 % na 32,0 %). Z uvedeného vyplýva, že Slovensko by malo starnúť najintenzívnejšie zo všetkých krajín EÚ, pričom populácia Slovenskej republiky sa v priebehu necelých 50 rokov zmení z jednej z najmladších krajín Európskej únie na jednu z najstarších. Porovnaj s European Commission. Directorate-General for Economic and Financial Affairs: The 2018 Ageing Report. Underlying Assumptions and Projection Methodologies. [online] Institutional Paper 065. November 2017. Brussels, s. 208 [cit. 06. decembra 2019]. Dostupné na <https://ec.europa.eu/info/publications/economy-finance/2018-ageing-report-underlying-assumptions-and-projection-methodologies_en>, prípadne i s VAŇO, Boris. Súčasný a očakávaný populačný vývoj na Slovensku a jeho spoločenské a ekonomické dopady. In Prognostické práce, Vol. 7, No. 3, 2015, s. 286.
[2] Tento inštitút dodnes aktívne pôsobí v USA a snaží sa zameriavať pozornosť verejnosti aj na otázky spojené so starobou a vyšším vekom. K jeho aktuálnej činnosti a výskumom viac pozri oficiálnu stránku inštitútu: The National Institute on Aging, oficiálna stránka [cit. 06. decembra 2019]. Dostupné na <https://www.nia.nih.gov/research/research-divisions-contacts>.
[3] „Ageizmus môžeme chápať ako proces systematického stereotypizovania a diskriminácie ľudí pre ich starobu, podobne ako sa rasizmus a sexizmus vzťahujú k farbe pleti a pohlavia. Starí ľudia sú kategorizovaní ako senilní, rigidní vo svojom zmýšľaní a spôsoboch konania, staromódni v morálke a schopnostiach… Ageizmus dovoľuje mladším generáciám vidieť starších ľudí ako odlišných od nich samých, a preto im bráni, aby sa so staršími ľuďmi identifikovali ako s ľudskými bytosťami… Ageizmus je manifestovaný širokým spektrom fenoménov, jednak na individuálnej, ako aj na inštitucionálnej úrovni: stereotypy a mýty, otvorené opovrhovanie a averzia či jednoducho vyhýbanie sa kontaktu, diskriminačné praktiky v bývaní, v zamestnaní a službách akéhokoľvek druhu, kreslené seriály a vtipy. Niekedy sa ageizmus stáva účelovou metódou ako spoločnosť propaguje pohľady na staršie osoby, s cieľom striasť sa časti vlastnej zodpovednosti voči ním. Inokedy ageizmus slúži ako vysoko osobný objektív chrániaci osoby mladšie (zvyčajne v stredných rokoch) … pred premýšľaním o veciach, ktorých sa bojí (starnutie, nemoc, smrť).“ BUTLER, N. Robert. Why Survive? Being Old In America. New York: Harper and Row Publishers, 1975, s. 12.
[4] Medzi tých najznámejších môžeme zaradiť odborníkov ako Erdman P. Palmore, Richard Posner, Margaret M. Gullette, Todd D. Nelson, Paul Simpson či Liat Ayalon a Clemens Tesch-Römer. V Českej republike sa tejto problematike venuje napríklad Lucia Vidovičová.
[5] Pri uvádzaní predmetného výpočtu sme vychádzali predovšetkým z nasledovných zdrojov: VICKERS, Lucy. Comparative Discrimination Law: Age as a Protected Ground. In Comparative Discrimination Law, 2.1 (2018), s.8-15, či POSNER, A. Richard. Aging and Old Age. Chicago: The University of Chicago Press, 1995, s. 235-363, prípadne i VIDOVIČOVÁ, Lucie. Věková diskriminace – ageismus: úvod do teorie a výskyt diskriminačních přístupů ve vybraných oblastech s důrazem na pracovní trh. Praha: VÚPSV Praha, výzkumné centrum Brno, 2005, s. 18-41.
[6] Vo väčšine krajín absentujú napríklad politické strany, ktoré sa skladajú zo seniorov, ktoré by hájili ich záujmy. Výnimkami sú napríklad politická stranu Chorvátska strana dôchodcov (HSU) v Chorvátsku či v Slovinsku funguje už vyše 25 rokov Demokratická strana dôchodcov Slovinska (DeSUS).
[7] Zamestnávatelia často uprednostňujú získanie mladšieho uchádzača, ktorého si môžu „vychovať“, než „strácať“ čas so staršou osobou. Ukážkovo bolo uvedené zobrazené vo filme Stážista, v rámci ktorého Robert De Niro ako 70-ročný dôchodca sa pokúšal vrátiť naspäť do pracovného života, avšak neustále sa stretával s rôznymi problémami, ktoré mu boli kladené len z dôvodu jeho veku. Samozrejme, v tomto filme išlo o komédiu a teda viaceré skutočnosti boli prikrášlené (aj keď napr. klásť otázku 70-ročnému mužovi v rámci pracovného pohovoru, že kde sa vidí o 10-15 rokov nie je vhodné, aj keď je to úsmevné), no nepochybne uvedené sa často deje a seniori, ktorí hľadajú zamestnanie po určitom veku, to majú oveľa náročnejšie a podľa našej mienky dochádza k diskriminácii, ktorá je „potichu“ akceptovaná zo zvyšku spoločnosti a málo ľudí venuje tejto otázke pozornosť.
[8] V druhej polovici minulého storočia tieto systémy dokázali plniť svoje ciele, keďže v tom čase pripadalo na 1 osobu v seniorskom (poproduktívnom) veku zhruba 10 osôb v produktívnom veku. V súčasnosti je tento pomer 1:4 a v roku 2060 to bude len 1:1. Už v roku 2030 budú na jedného seniora pripadať len 3 osoby v produktívnom veku. K tomu pozri napr. VAŇO, Boris. Súčasný a očakávaný populačný vývoj na Slovensku a jeho spoločenské a ekonomické dopady. In Prognostické práce, Vol. 7, No. 3, 2015, s. 289.
[9] Pod deliktuálnym konaním máme na mysli nielen trestnú činnosť, ale aj iné podoby protiprávneho konania, predovšetkým priestupkov, ale aj iných správnych deliktov.