Grant: APVV-16-0499, aplikovaný výskum
Odberateľ výsledkov: Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu; Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava
Začiatok riešenia: 1.7.2017
Koniec riešenia: 30.6.2021
Zodpovedný riešiteľ: doc. JUDr. Ing. Matej Kačaljak, PhD.
Predmet výskumu
Otázka efektívnosti výberu daní je imanentnou témou vo všetkých svetových ekonomikách a je mu venovaná značná pozornosť v rámci teórie aj v rámci aplikačnej praxe. Zároveň sa v uplynulých desaťročiach zintenzívnili práce na systematizácií dostupných nástrojov zameraných na boj s nežiaducimi javmi na úseku daní.
Predmetom riešenia vedeckého projektu je komplexná právna analýza aktuálneho právneho stavu vo vzťahu k úprave správy daní a možností využívania nástrojov digitalizácie a elektronickej komunikácie a súvisiacich otázok.
Následne, na základe právnej analýzy sú vypracúvané jednak návrhy de lege ferenda na zmenu právnej úpravy, a to v kontexte vyššie uvedených zistených poznatkov, na druhej strane budú zvolené potenciálne nástroje uplatniteľné v právnom poriadku Slovenskej republiky, ktoré budú pomáhať v potláčaní daňových únikov a vyhýbaniu sa daňovej povinnosti.
Ciele projektu
Členovia riešiteľského kolektívu si zmysle naznačených predpokladaných výsledkov a všeobecného opisu projektu a jeho významu stanovili nasledovné ciele:
- Analýza stavu de lege lata právnej úpravy vzťahov v rámci správy daní s dôrazom na možné využitie nástrojov informatizácie;
- Preskúmanie možných oblastí s potenciálom pre zvýšenie efektivity zdaňovania vo všetkých troch štádiách (zisťovanie/kontrola/vymáhanie) na základe analýz právnej úpravy, súdnych rozhodnutí a výsledkov (dotazníkových) prieskumov a komparácie s riešením identifikovaných problémov v zahraničí;
- Navrhnutie úpravy de lege ferenda na národnej úrovni vo vzťahu k zabezpečeniu vyšších štandardov komunikácie s daňovníkmi spolu so zabezpečením procesnej efektívnosti pri výbere daní a krížovej kontrole poskytnutých údajov a následne pri odhaľovaní a postihovaní prípadného protiprávneho konania. Ustanovenia de lege ferenda sa zamerajú, okrem iných, na vytvorenie inštrumentária na efektívne zisťovanie základu dane a vyrubenie dane a po vyhodnotení efektívnosti využívania súčasných nástrojov sa zváži rozšírenie inštrumentária;
- Stanovenie, vybudovanie a následná aplikácia nástrojov na zvýšenie povedomia a informovanosti, rozšírenia teoretických vedomostí a praktických zručností orgánov aplikujúcich právo (resp. pracovníkov finančnej správy a súdov) v otázkach správy daní, v úmysle zmierňovať riziko neúspešnej implementácie nových inštitútov z dôvodu nedostatočného „vlastníctva reforiem“ – a to všetko pomocou workshopov a iných vzdelávacích podujatí, účasťou na konferenciách, ale tiež vyhotovením manuálov a pomôcok pre šírenie poznatkov o problematike ako medzi sudcami, orgánmi finančnej správy, tak aj medzi inými právnickými a poradenskými profesiami, najmä daňovými poradcami.
Dosiahnuté výsledky
Z hľadiska vecného z doterajších výsledkov riešenia vyplýva nasledovné:
V oblasti skúmania administratívnej záťaže s ohľadom na to, že nebolo dosiaľ venované systematické úsilie na jej zmeranie už prvé publikované výsledky predstavujú výnos v podobe základnej kvantifikácie náročnosti úkonov spojených s plnením povinností na úseku správy daní. Riešiteľský kolektív tak má k dispozícii základný kvantitatívny prehľad o administratívnej náročnosti súčasného stavu, oproti ktorému potenciálne bude môcť modelovať dopady návrhy de lege ferenda.
V oblasti skúmania daňového režimu kryptomien došlo k zmene legislatívy, pričom nová úprava v podstatných bodoch reflektovala na závery vyvodené riešiteľským kolektívom. V uvedenej parciálnej otázke je teda možné považovať výskumné snahy za ukončené. Závery vo vzťahu k uvedenej otázke však budú užitočné pri skúmaní ďalších obdobných otázok vyplývajúcich z nových technológií – zdaňovanie peer-to-peer služieb, atď.
V oblasti skúmania potenciálu pre zdaňovanie nových obchodných modelov bol jedným z publikačných výstupov rozbor aktuálnych iniciatív slovenského zákonodarcu zameraný na zdaňovanie sprostredkovateľských služieb poskytovaných prostredníctvom digitálnych platforiem. Výsledkom výskumu je, že uvedený legislatívny pokus je slepou uličkou. Zároveň však sú závery výskumu užitočným zdrojom poznatkov aj v medzinárodnom meradle, keďže problém zdaňovania ekonomiky je problémom globálnym.
Vo vzťahu k potenciálu, ktorý digitalizácia prináša v oblasti správy daní boli prvé výsledky sumarizujúce možnosti zbierania „nízko visiaceho ovocia“ v súhrnnej forme prezentované na medzinárodnej vedeckej konferencii Digitalization and Smart Green (R)EVOLUTION, kde predmetný príspevok bol vybraný na publikáciu v karentovanom periodiku a v súčasnosti prebieha recenzné konanie. Ukázalo sa tiež, že potenciál blockchain technológií je v súčasnosti skôr teoretický a význam výskumu v tejto oblasti vidíme najmä v podobe inšpirácie pre zavedenie nových procesov, ktoré je však možné implementovať aj s použitím technológií menej náročných na zdroje.
Prínos pre prax
V najvšeobecnejšej rovine by mal byť praktickým výsledkom projektu dizajn správy daní, ktorý bude zodpovedať konceptom 21. storočia, t.j. bude pohodlný, užívateľsky prístupný a zároveň schopný včas identifikovať prípadné pokusy o podvodné konanie.
Vo svetle vyššie uvedených rámcov by tak prínosom v praxi malo byť zníženie administratívnej záťaže (nie nevyhnutne daňového zaťaženia, ktoré vnímame ako rýdzo politickú otázku) pri správe daní a súčasne aj potenciálna úspora verejných zdrojov pri úspešnejšom odhaľovaní a trestaní daňových únikov.