Na pôde Univerzity Komenského v Bratislave, Právnickej fakulty sa dňa 25. novembra 2020 pod záštitou Ústavu európskeho práva a Katedry obchodného práva a hospodárskeho práva konala online konferencia s názvom „Nezávislosť, zodpovednosť a ochrana verejného záujmu pri trhovej regulácii a verejnom obstarávaní“ v rámci riešenia projektu APVV-17-0641: „Zefektívnenie právnej úpravy verejného obstarávania a jej aplikácie v kontexte práva Európskej únie“.
Ťažiskovým zameraním konferencie boli otázky spojené s fungovaním sektorových regulátorov a požiadavky na ich nezávislosť, reflektované v kontexte potreby zodpovednosti a kontrolovateľnosti rozhodovania a iných činností daných orgánov.
Konferenciu otvoril predseda Úradu pre verejné obstarávanie SR JUDr. Miroslav Hlivák, PhD., LLM spolu s riaditeľom Ústavu európskeho práva PraF UK doc. JUDr. Ing. Ondrejom Blažom, PhD. Zdôraznili predovšetkým mnohovýznamnosť danej problematiky a jej vplyv na právnu úpravu presahujúcu rámec verejného obstarávania, ako aj s tým súvisiace dopady na postavenie iných úradov sektorovej regulácie podľa práva EÚ, či širšie otázky inštitucionálnej nezávislosti naprieč štruktúrou orgánov verejnej moci.
Problém zabezpečovania nezávislosti Úradu pre verejné obstarávanie, ako aj ďalších regulačných orgánov, bol predmetom viacerých príspevkov v priebehu konferencie a bol mu venovaný extenzívny priestor aj pri odbornej diskusii. Pohľad do praxe Slovenskej republiky a obzvlášť na pripravované zmeny v postavení Protimonopolného úradu môžu významným spôsobom ovplyvniť aj budúcnosť garancií takejto nezávislosti v prípade sektorových regulátorov. V tomto ohľade sa JUDr. Zuzana Šabová, PhD. a doc. Ing. Daniela Zemanovičová, CSc. z Rady pre štátnu službu vo svojom príspevku zamerali na otázku politickej nezávislosti a nestrannosti z pohľadu vonkajších tlakov na predstaviteľov štátnych inštitúcií. S pomocou historického exkurzu boli identifikované viaceré faktory s potenciálom narušiť objektívne a subjektívne vnímanie nezávislosti daných orgánov, ako nominácie politicky uprednostnených kandidátov, tajnosť nominácií a s tým nemožnosť riadnej verejnej kontroly či preverenia odbornosti. V súvislosti s nápravou daných nedostatkov je kľúčovou aktuálne prebiehajúca transpozícia smernice o posilnení právomocí orgánov na ochranu hospodárskej súťaže, pričom tento proces bol bližšie analyzovaný aj JUDr. Máriou T. Patakyovou, PhD. z Ústavu európskeho práva PraF UK. Avizované zmeny prinášajú napríklad explicitné stanovenie nezávislosti a nestrannosti v texte zákona, či precízne stanovený okruh subjektov s právom predložiť vláde návrh nominácie predsedu PMÚ. Vláda však naďalej nemá stanovenú povinnosť riadne zdôvodňovať svoj výber, čo transparentnosť procesu poškodzuje. Snahy temporálne oddeliť pôsobenie člena Rady PMÚ a regulovaných subjektov taktiež zjavne nepostačujú a navrhovaná legislatívna úprava aktuálne nepredpokladá dostatočný sankčný mechanizmus.
V rámci diskusie podotkol taktiež podpredseda Protimonopolného úradu SR Ing. Boris Gregor a ďalší predstavitelia PMÚ, že v rámci štruktúr úradu vytvorili vlastný návrh legislatívnych zmien týkajúcich sa postavenia, nezávislosti a úloh PMÚ. V rámci limitov legislatívneho procesu sa pokúsili prísť s vlastnou koncepciou transpozície smernice o posilnení právomocí orgánov na ochranu hospodárskej súťaže. V procese príprav legislatívneho návrhu však zároveň narazili na viaceré prekážky, z ktorých markantnou bol najmä problém spočívajúci v nedostatku transparentnosti právnej úpravy a organizačných štruktúr obdobných inštitúcií v rámci SR aj v iných členských štátoch EÚ. To podľa PMÚ sťažuje aj komparatívnu analýzu daných predpisov a zasahuje do procesu smerujúcemu k vytvoreniu podobného právneho rámca pre pôsobenie PMÚ. Obdobne predseda Úradu pre verejné obstarávanie SR JUDr. Miroslav Hlivák, PhD., LLM uviedol, že nezávislosť kontrolných a regulačných orgánov považuje za jeden z kľúčových základov právneho štátu a vyzdvihol želanie Európskej komisie túto nezávislosť posilniť. Doplnil, že aj na základe uvedeného od jesene 2019 ÚVO pripravuje v spolupráci s INEKO návrh novely zákona s cieľom posilniť postavenie ÚVO ako nezávislého kontrolného orgánu. Zdôraznil potrebu rovnováhy medzi záujmami kontrolovaných verejných obstarávateľov a obstarávateľov, ako aj záujmami súťažiteľov a širším verejným záujmom. Toto hľadanie rovnováhy vyžaduje preto predovšetkým nezávislé postavenie ÚVO, ktoré sa snažia presadiť čo najambicióznejším legislatívnym návrhom, zameraným predovšetkým na kvality uchádzačov o post vedúcich predstaviteľov úradu a Rady ÚVO, podmienky pre uchádzačov, spôsob ich vypočutia či vytvorenie inštitucionálnej rovnováhy v rámci Rady ÚVO. Nemenej dôležitou snahou tejto koncepcie je aj zapojenie ústavných orgánov do vytvorenia účelného systému vzájomne efektívnych a prospešných bŕzd a protiváh.
Popri otázke zabezpečenia nezávislosti vedúcich predstaviteľov inštitúcií sa pozornosť venovala takisto aj ich vnútornému fungovaniu. Doc. JUDr. Katarína Kalesná, CSc. z Ústavu európskeho práva PraF UK sa v tomto ohľade zamerala na otázku profesionalizácie verejného obstarávania, ako aj jeho modernizácie a centralizácie, najmä prostredníctvom zakotvenia, regulácie a vzdelávania odborných garantov vo verejnom obstarávaní v širokom spektre súvisiacich otázok, ako sú základné princípy, duševné vlastníctvo, či judikatúra súvisiaca s verejným obstarávaním. Absencia vzdelávania v oblasti ochrany hospodárskej súťaže sa však aj pri verejnom obstarávaní môže ukázať ako slabina navrhovaného systému kontinuálneho vzdelávania.
Prof. JUDr. PhDr. Miroslav Slašťan, PhD. z Katedry medzinárodného práva a medzinárodných vzťahov PraF UK sa vo svojom príspevku zameral na európsky právny rámec kontroly verejného obstarávania a otázky rozdielnych účinkov, aké vyvolávajú smernice EÚ v právnych poriadkoch členských štátov. Zároveň poukázal na fakt, že monitorovacie a decízne právomoci zodpovedných orgánov členských štátov sú v praxi kumulované v rukách totožných inštitúcií. Na otázku revíznych postupov nadviazal aj JUDr. Juraj Tkáč z PraF UK, ktorý poukázal na fakt, že napriek avizovaným zmenám absentuje aktuálne verejne známe paragrafované znenie pripravovanej novely, čo sťažuje verejnú diskusiu a obmedzuje priestor odbornej verejnosti pre analýzu nevyhnutnosti či vhodnosti danej úpravy. V konečnom dôsledku uvedené zmeny, ktoré sa majú zameriavať najmä na podlimitné zákazky, môžu naraziť svojím obsahom na právo EÚ, ktoré sa vzťahuje aj na takéto zákazky v prípadoch, že majú cezhraničný dopad, najmä s ohľadom na miesto výkonu a význam týchto zákaziek, preto je nateraz obmedzená verejná diskusia v týchto bodoch v každom prípade nevyhnutná.
V rámci diskusie poukázali diskutujúci autori príspevkov, ako aj ďalší zúčastnení, na dodatočné aspekty spojené s prezentovanými témami. Medzi najdôležitejšie diskutované problémy patrila otázka subjektu, ktorý má právomoc stanoviť postavenie regulačných orgánov a ich predstaviteľov, aj s ohľadom na úlohu zastupiteľskej demokracie. Otáznou sa stala aj problematika kvantifikovateľnosti morálnej integrity uchádzačov o riadiace posty sektorových regulátorov, či alternatívne spôsoby jej posúdenia. Navrhovaná profesionalizácia verejného obstarávania podľa účastníkov musí zahŕňať aj vykonávateľov dohľadu a otázky poistenia právnej zodpovednosti. Transparentnosti verejného obstarávania napomáha aj plánované rozšírenie informácií sprístupnených verejnosti o vyhodnocovaní ponúk, s cieľom umožniť dôslednejšiu verejnú kontrolu, ako aj prípadné uplatnenie revíznych postupov.